Na rokovaní vlády SR sa 6. mája hovorilo aj o budúcnosti Letiska Sliač. Časť akcií v spoločnosti Letisko Sliač, a.s., vlastní aj BBSK. Pôvodný zámer, ktorý počítal so zmiešanou akcionárskou štruktúrou by mohol skomplikovať investovanie do jeho rozvoja, predseda BBSK preto vyjadril súhlas s prevodom majetku na ministerstvo dopravy. Do rozvoja letiska tak investuje štát.

Banskobystrický samosprávny kraj je vlastníkom 16,972 % akcií v spoločnosti Letisko Sliač, a.s., ďalších 15, 975 % vlastní mesto Zvolen, zvyšok je majetkom Ministerstva obrany SR. Podľa zámeru vlády SR by mal majetok prejsť do vlastníctva ministerstva dopravy, ktoré by ďalej investovalo do rozvoja letiska. Hoci BBSK súhlasil aj s pôvodným zámerom zmiešanej akcionárskej štruktúry, druhá možnosť, previesť majetok na MDPaT SR sa ukázala ako možnosť, ktorá umožní rýchlejšie a flexibilnejšie začať s rozvojovým programom. Predseda BBSK Milan Murgaš preto adresoval ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu list, v ktorom sa vyjadril, že „BBSK jednoznačne uprednostňuje model prevodu svojho majetkového podielu na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, v záujme čo najrýchlejšieho skvalitnenia letiskových služieb pre občanov banskobystrického kraja, rozvoj cestovného ruchu a ďalších oblastí“. Spôsob a protihodnota bude vecou ďalších vzájomných rokovaní.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR by sa tak ešte tento rok malo stať vlastníkom Letiska Sliač, a.s.. „Budeme stopercentným akcionárom letiska Sliač a budeme ho rozvíjať pod našou kuratelou. Spracujeme analýzu, stanovíme si priority a dlhodobý rozvojový program,“ povedal po rokovaní vlády SR minister dopravy Ľubomír Vážny.

V minulosti sa na prevádzke leteckých služieb na Sliači podieľala spoločnosť Hron Air, ktorá však skrachovala.

Banskobystrický samosprávny kraj bol pri spolupráci s Hron air, a.s., opatrný. Prioritou akciovej spoločnosti Hron air bolo vytvorenie leteckej linky Poprad – Sliač – Praha. V januári 2007 ju za pompéznych osláv spúšťali akcionári a zástupca súkromného akcionára zo Železiarní Podbrezová Vladimír Soták sa vtedy vyjadril, že „je len otázkou, kedy nasadíme väčšie lietadlo“. Predseda BBSK Murgaš však tesne pred rozbehnutím projektu rozhodol o vystúpení BBSK kvôli neschopnosti prevádzkovateľov predložiť podnikateľské zámery, ktoré by nepočítali s výraznou stratou.

„Linka nakoniec nebola úspešná a v januári (2008) musela pre nerentabilnosť skončiť. Mesto Poprad spolu s Prešovským samosprávnym krajom musia teraz niekoľko mesiacov po poslednom lete zhodne zaplatiť po 1,044 milióna korún. K tejto sume treba pripočítať ďalšie dva milióny, ktoré musel každý z dvojice vložiť. „Dobre“ obišlo mesto vysoké Tatry, ktoré kvôli svojmu 3-percentnému podielu doplatí „iba“ 174 tisíc. Banskobystrický samosprávny kraj mal ešte väčšie šťastie, z projektu tesne pred jeho rozbehnutím totiž vystúpil.“ (Tomáš Tištan, In: Tatranský denník, 20.11.2008)