Strelca banskobystrickej Dukly Juraja Tužinského delilo od vytúženej medaily na OH v Riu len dve desatiny bodu. Vo vzduchovej pištoli 60 skončil na štvrtom mieste. Aj keď ide o jeho historický úspech, má napokon trpkú príchuť.

Tridsaťjedenročný člen nášho VŠC Juraj Tužinský spravil za posledné štyri roky veľký pokrok. Tvrdou drinou sa postupne prepracoval medzi svetovú špičku pištoliarov a potvrdil to aj na olympijských hrách v Rio de Janeiro. Skončil ako najlepší Európan vo vzduchovej pištoli, no z medaile sa napokon netešil. Po pretekoch pre médiá hovoril:

„V prvom rade som veľmi rád, že som si vo finále mohol zmerať sily s najlepšími strelcami na svete. Skončil som tesne za medailou, nebyť dvoch desatín, mal by som v ruke niečo, čo by bolo odmenou za dlhé roky tvrdej práce. Myslím si, že s pretekmi môžem byť spokojný, nespravil som v nich žiadnu chybu, všetko mi vyšlo na výbornú. Streľba je psychicky veľmi náročný šport. Som hlavne mentálne ubitý. Stále neviem, či sa mám tešiť, alebo byť smutný. Dokázal som však sám sebe, že viem strieľať.“

V kvalifikácii v Riu pred finálovými pretekmi skončil Juraj Tužinský na tretej pozícii, čo ho pred finále pasovalo do úlohu ašpiranta na medailu. Začínalo sa však strieľať odznova, čo si dobre uvedomoval:

„Vo finále sú potrebné vysoké desiatky a zo začiatku mi to aj celkom šlo. Neskôr sa mi to rozbehlo po celom terči a snažil som sa to dať dokopy. Ale ani hlava mi už dobre nepracovala. Potreboval som jednu desiatku a bola by to medaila. Mrzí ma to. Finále sa vyvíjalo dobre, strieľal som ozaj vynikajúco. Možno mi chýbalo športové šťastie, aby z toho bola medaila. Dve desatiny, to je veľmi málo.“

Na strelnici v lokalite Deodoro sa Jurajovi Tužinskému strieľalo dobre. Pomohli mu aj vynikajúci fanúšikovia, atmosféra sa mu páčila. Po pretekoch a prijatých gratuláciách išiel rovno do postele a vstával až dnes, teda v nedeľu na obed.