Na január nezvykle teplé počasie má za následok až trojnásobný nárast chorých na chrípku v Banskobystrickom kraji. Chrípka po Troch kráľoch udrela v plnej sile, najviac postihuje vekovú skupinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, teda ľudí od 20 do 59 rokov, nasledujú seniori a deti základných škôl.

Rapídny nárast chrípky

Chrípkové ochorenia majú zaujímavú sínusoidu s poklesmi a vzostupmi od začiatku tejto zimy výskyt). Hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová k tomu uviedla:

„Kým v ostatných týždňoch zaznamenávali epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica len mierne výkyvy akútnych respiračných ochorení (ARO), ale aj chrípky (CHPO), druhý týždeň roku 2018 na základe analýzy hlásení 59 percent všetkých lekárov pre deti a dorast a 51 percent lekárov pre dospelých z Banskobystrického kraja musia konštatovať, že tieto ochorenia, hlavne však chrípka, udreli v plnej sile.“

K poslednému vývoju chrípkových ochorení hovorkyňa dodala:

 „V medzitýždňovom porovnaní sa zvýšil výskyt ARO takmer o tretinu, no počet chorých na chrípku a jej podobné ochorenia je vyšší až trojnásobne. Epidemiológovia však nezaznamenali v tomto regióne zatiaľ ani jeden prípad závažného akútneho respiračného ochorenia (SARI), ani na chrípku AH1N1.“

RÚVZ v rámci celého Banskobystrického kraja aktuálne eviduje v druhom kalendárnom týždni 5.779 prípadov akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje chorobnosť 1.650 prípadov na 100 tisíc obyvateľov kraja a 492 prípadov chorých na chrípku, čo je vyše 140 prípadov na 100 tisíc obyvateľov nášho regiónu.

Najvyššiu chorobnosť na ARO v Banskobystrickom kraji tentoraz hlásia okresy Zvolen (795), Lučenec (782), Revúca (632) a Rimavská Sobota (606). Chorobnosť na chrípku je opätovne najvyššia v okrese Lučenec, Krupina a Žarnovica. Zvýšenie počtu chorých na ARO aj CHPO epidemiológovia očakávali a je v januári takmer bežné.

V porovnaní s uplynulým týždňom mierne stúpol počet komplikácií z uvedených ochorení približne na rovnakej úrovni. Najčastejšie sa zápalové ochorenia horných ciest dýchacích, ako aj chrípky skomplikovali zápalmi dutín (64 prípadov), v 53 prípadoch zápalom pľúc a v 18 prípadoch zápalmi stredného ucha.

Meningokoková infekcia

Nedávno rodičom na Horehroní náhle ochorelo 5-ročné dieťa. Podozrenie bolo na meningokokovú infekciu. Teraz ide o prípad malého bábätka. RÚVZ Banská Bystrica opäť hlási výskyt ochorenia na meningokokovú meningitídu. Postihnutým je  6 – mesačné dieťatko z okresu Brezno.

 „Z livoru, mozgovomiechového moku, bola metódou PCR potvrdená PCR Neisseria meningitidis typu B. Protiepidemické opatrenia boli vykonané v rodine formou antibiotík. Taktiež pozorovanie osôb, ktoré boli s dieťaťom v priamom kontakte, ako aj na čas obmedzený pohyb medzi ľuďmi mimo domáceho prostredia. Dieťa leží v nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a jeho stav je stabilizovaný,“

informovala, hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica Mária Tolnayová.

Meningitída resp. zápal mozgových blán je celosvetovo rozšírené ochorenie, ktoré môže nečakane zabiť kohokoľvek a kedykoľvek. Pôvodcovia meningitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Smutný záver nabralo ochorenie vo Veľkom Krtíši, kde došlo k úmrtiu dvojmesačného dievčatka na meningokovú invazívnu infekciu.

U niektorých ľudí nebezpečné baktérie prežívajú aj niekoľko mesiacov bez príznakov a im samotným nespôsobujú žiadne ochorenia. Majú totiž imunitný systém, ktorý si s nimi poradí. Ony však môžu nakaziť citlivých jedincov, u ktorých ochorenie prepukne. Infekcia sa šíri vzduchom, priamym kontaktom i slinami. Percento nosičov stúpa v uzavretých priestoroch, školách, pri spoločenských a rodinných oslavách.

Šírenie nákazy uľahčuje i cestovanie ľudí. Najohrozenejšie bývajú najmä malé deti do štyroch – piatich rokov. Po tomto období sa imunitný systém stáva odolnejší.

Meningokoková baktéria a žltačka

Meningokok je skrátený názov pre baktériu, ktorá sa odborne nazýva Neisseria meningitidis. Má tvar kávového zrna a ide o výlučne ľudský patogén, ktorý sa prenáša len medzi ľuďmi kvapôčkovou infekciou – kašľom, nádchou, bozkávaním a iným úzkym kontaktom. Baktéria je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie, na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty.

Baktéria vyvoláva najmä hnisavé zápaly mozgových blán a meningokokovú sepsu – otravu krvi. Zápal mozgových blán postupuje rýchlo a je veľmi agresívny, prakticky v priebehu 24 až 48 hodín môže spôsobiť úmrtie človeka. Preto je nevyhnutné, aby lekári ihneď po diagnostikovaní ochorenia chorému nasadili antibiotiká a izolovali ho na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Epidemiológovia v kraji okrem meningokokovej infekcie zaznamenali aj tri prípady žltačky v okrese Rimavská Sobota. Ide o dve 6 – ročné dievčatá a 12-ročného chlapca. Malí pacienti pochádzajú z rodín s nízkym hygienickým štandardom a ležia v lučeneckej nemocnici.