Banskobystrické vianočné Námestie SNP už zdobí 18 – metrový smrek obyčajný z Tajova

ZAUJÍMAVOSŤ
0 /

Advent nám pomyslene už najbližšiu nedeľu 27.novembra 2022 zaklope na dvere, kedy budeme zapaľovať prvú adventnú sviečku. Vstúpime tým do vianočného obdobia, ktorého súčasťou je už tradične vianočný stromček na banskobystrickom Námestí SNP.

Smrek z Tajova na banskobystrickom Námestí SNP

Tohtoročný vianočný strom na bystrickom námestí je smrek obyčajný z Tajova a meria 18 metrov. S jeho výrubom pri tajovskom futbalovom ihrisku začali v utorok ráno zamestnanci Záhradníckych a rekreačných služieb.

Smrek obyčajný v Tajove

Smrek obyčajný v Tajove

Následne zabezpečili jeho prevoz a osadenie na Námestí SNP v Banskej Bystrici. Po ozdobení sa vianočný stromček rozsvieti na Mikuláša.

Vianočný stromček tak bude najbližšie týždne dominantou historického centra nášho mesta. Na Námestí SNP sa postupne nainštaluje aj vianočná svetelná výzdoba. Nielen Banskobystričankám a Banskobystričanom, ale aj návštevníkom mesta bude spríjemňovať predvianočnú atmosféru.

Vianočný strom na Námestí SNP

Vianočný strom na Námestí SNP

Vianočný stromček – symbol Vianoc

Vyzdobený vianočný stromček je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Symbolizuje ho väčšinou výzdoba z gúľ, sviečok, anjelikov, perníkov, a na vrchole hviezda. Večer si rodina po štedrovečernej večeri pod ním rozbaľuje darčeky od Ježiška.

Strom bol symbolom života a plodnosti. Už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Vianočné stromčeky sa vešali v obydliach na strop, aby odháňali zlých duchov.

Z roku 1419 pochádza doklad z Nemecka o vyzdobenom vianočnom stromčeku členmi pekárskeho cechu z Freiburgu – stromček zdobili jablká, perníky, ovocie a vlašské orechy.

Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny. A stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. Vianočný stromček sa v 18. storočí v strednej Európe rozšíril vo vyšších bohatších spoločenských kruhoch – vtedy to bola predovšetkým jedľa, ktorá však bola veľmi drahá. V 19. storočí pribudli k jedliam ako vianočné stromčeky smreky.

Katolícka cirkev sa stavala proti používaniu vianočných stromčekov v kostoloch a až neskôr boli povolené. Pápež Ján Pavol II. až v roku 1982 ako prvý pápež nechal na Petrovom námestí v Ríme postaviť prvý vianočný stromček.

Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane, ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Stromček sa ozdoboval vždy na Štedrý večer, štedrovečerná večera začínala o sedemnástej hodine…

Zdroj: (tom) a Vladimír Sklenka  , Foto: mesto BB, redakčné a archív