Nie nadarmo sa vraví iný kraj, iný mrav. To platí aj na sviatky Veľkej noci, ktoré slávia v každej krajine rôzne, aj keď základné kresťanské hodnoty zostávajú nezmenené. Tak sa teda spoločne pozrime, ako kresťania slávia Veľkú noc v rôznych krajinách sveta.

USA

V Spojených štátoch amerických majú zaujímavú tradíciu na oslavu Veľkonočných prázdnin. Jednou z nich, ako aj u nás, je vyfarbovanie vajíčok – kraslíc. Americká tradíciou je „Easter Egg Roll“ na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade, kde ich schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta osadníci z Európy. V Bielom dome sa koná už od roku 1878.

Až 76 % obyvateľov USA si myslí, že na čokoládovom zajacovi by sa mali ako prvé zjesť uši. Američania minú na veľkonočné sladkosti každý rok niekoľko miliónov dolárov. Je to druhý najväčší sviatok za Halloweenom, na ktorý minú tak veľa peňazí.

Kanada

V Kanade majú pravdepodobne najväčšie veľkonočné vajce na svete. Je v mestečku Vergeville v Alberte. Bolo postavené k stému výročiu Kráľovskej jazdnej horskej polície, volá sa Pysanka a je zdobené prírodnými symbolmi.

Názov pochádza z ukrajinského jazyka a dekorácie na ňom sú urobené tradičnou ukrajinskou technikou s použitím vosku. Vajíčko je 9 metrov dlhé a váži 2,5 tony. 

Bermudy

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba.

Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.

Filipíny

Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť – Ukrižovanie Ježiša. Táto prax sa nepodporuje v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov. Miestni dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka.

Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát je proti nemu. Avšak dobrovoľníkom bezplatne očistia rany a po aktoch mučenia ich ošetria.

India

V Indii majú sviatok Holi, ktorý by sa dal prirovnať k sviatkom Veľkej noci. Býva koncom marca, keď sa končí zima, teda je to aj oslava príchodu jari. Je to sviatok farieb. Ľudia sa oblievajú farebnou vodou, hádžu na seba farebné prášky, maľujú si nimi navzájom tváre, tancujú, darujú si sladkosti – väčšinou v rámci rodín a jednoducho sa tešia.

Deň pred samotným Holi sa pália ohne, čo symbolizuje upálenie démona Holika (je ženského rodu), čiže niečo ako pálenie Moreny na Slovensku.

Anglicko

Angličania majú množstvo rôznych zvykov, ktoré sa menia od jedného regiónu k druhému. Napríklad počas Veľkej noci sa tancuje ľudový tanec „Morris dancing“. Tanečníkov sprevádza hudba s krokovou choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou.

V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď ľudí požehnávajú posvätným olejom a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu – peniaze.

Írsko

V Írsku je Veľká noc obdobím pôstu a modlitieb. Tradičné veľkonočné jedlo je tam pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa označujú krížikom a každý Ír zje jedno takéto vajce vo Veľkonočnú nedeľu.

Ďalší zvyk je kotúľanie vajíčok. Úlohou každého súťažiaceho je pomocou bambusového kolíka dokotúľať vajce po trávniku alebo z kopca čo najrýchlejšie do cieľa.

Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“ čiže Veľkonočný zločin. Nie je to  však o vraždách či lúpežiach. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo thrillery a pozerá v televízii detektívne seriály či filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín.

Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide len o reklamu. Časť nórskych rodín ide cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách kúsok od lyžiarskych svahov.

Fínsko

Vo Fínsku si z Veľkej noci urobili celoštátny karneval. Deti z tejto škandinávskej krajiny sa prezliekajú za čarodejnice a so šálom omotaným okolo hlavy a halúzkami ozdobenými rôznymi pierkami chodia od domu k domu a pýtajú čokoládové vajíčka.

Na západe krajiny ľudia zapaľujú obrovské ohne – veria totiž, že plamene odplašia všetky zlé bosorky, ktoré v tomto období lietajú na metlách po okolí.

Nemecko

Zelený štvrtok čiže Gründonnerstag je rovnako ako u nás pracovný deň. Veriaci chodia do kostola, aby si pripomenuli poslednú večeru Ježiša Krista. Veľký piatok (Karfreitag) je v Nemecku štátny sviatok, nechodí sa do práce a zatvorené sú všetky obchody. Väčšina rodín v tento deň jedáva jedlá z rýb alebo bylinkové omáčky so zemiakmi varenými v šupke.

Počas Bielej soboty sa v mnohých mestách konajú na námestiach veľkonočné trhy. Nájdete na nich ručne vyrobené veľkonočné vajíčka, rôzne dekorácie či remeselné výrobky. Po nákupoch a nabažení príjemnej sviatočnej atmosféry býva zvykom zastaviť sa v pekárni pre tradičný veľkonočný koláč v tvare jahňaťa. Tento koláč sa volá das Gebackene Osterlamm.

Veľkonočná nedeľa je tak ako u nás najdôležitejším sviatkom. Mnohé rodiny chodia na omšu, na ktorej si nechajú farárom posvätiť košík so sladkým chlebom, vajíčkami či šunkou. Po omši nasleduje tradičný veľkonočný obed, pri ktorom sa zíde celá rodina. Deti si počas Veľkonočnej nedele vyrábajú slamené hniezda, ktoré rodičia skryjú v dome alebo v záhrade. Do nich potom veľkonočný zajac zanesie rôzne farebné vajíčka a iné maškrty, niekedy to môžu byť aj väčšie darčeky. Na Veľkonočný pondelok ich potom deti hľadajú.

Francúzsko

Zatiaľ čo na Slovensku nás na Veľkú noc čaká maľovanie vajíčok, šibanie či oblievanie, vo Francúzsku by sme sa korbáčov ani hádzania do potoka nedočkali. Tam je Veľká noc skôr gurmánskym sviatkom. Plným dobrého jedla a čokolády. A tešia sa naň hlavne deti. Všetky. Aj dievčatá.

Aj napriek tomu, že je to dôležitý deň pre všetkých kresťanov pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista, vo Francúzsku nie je Veľký piatok sviatkom. To by ale neboli Francúzi, ak by po ruke nemali vždy aj nejakú výnimku – obyvatelia Alsaska (na rozdiel od zvyšku Francúzska) totiž na Veľký piatok do práce vyraziť predsa len nemusia. Hlavným symbolom francúzskej Veľkej noci sú lietajúce zvončeky.

Sú to všetky kostolné zvony, ktoré počas roka pozývajú veriacich k bohoslužbám pomodliť sa. Podľa tradície odlietajú na Zelený štvrtok do Ríma, pozrú, čo má pápež nové a nechajú sa od neho požehnať. Naspäť sa vracajú na Veľkonočnú nedeľu. A nielen tak naľahko. Prinášajú so sebou všetkým poslušným deťom poriadnu nádielku sladkostí.

Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a predstavujú aj oslavu zmŕtvychvstania. Hrá pri nich nenáboženská hudba.

Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy miestni nosia na sebe rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla. Oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. To znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.

V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu.

Španielsko

Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi.

V španielskych mestách vidieť procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavný motív celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Grécko

Ak sa budete chcieť na Veľkú noc poprechádzať ulicami gréckeho ostrova Korfu, k povinnej výbave by mala jednoznačne patriť helma. Pravdepodobne by vám totižto na hlave nepristál jeden hrniec, ale hneď niekoľko. Je to veľkonočná tradícia domácich –z okien vyhadzujú hrnce, panvice a mnohé iné predmety z keramiky.

Jedni tvrdia, že túto tradíciu prebrali od Benátčanov, ktorí sa zvykli rovnakým spôsobom zbavovať starých a opotrebovaných predmetov na Nový rok, iní zase, že je to akési privolávanie jari. Tak či onak, otázkou ostáva, kto potom ten bordel upratuje…

Rusko

Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý sa začína, len čo sa skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody.

Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance – bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka.

Rakúsko

To, čo máme s našimi rakúskymi susedmi podobné, je obdarovanie sa vajíčkami. Deje sa to iným spôsobom. Podľa legendy im ich prináša zajac, ako symbol plodnosti a večného života. Ten ich ukryje v dome alebo po záhradách a tam ich malé deti hľadajú. Dnes sa už vymenili klasické vajcia za tie čokoládové.

Na Zelený štvrtok jedia špeciálnu bylinkovú polievku. Keď berú posvätiť jedlo, nedávajú do košíka iba hotové jedlá, ale aj suroviny, z ktorých sa vyrábali. Nezabúdajú ani na také základné veci, ako soľ.

S obľubou hrajú jednu vtipnú hru, keď súťažia v pukaní vajíčok. Uvarené kúsky tlačia dvaja ľudia úzkou špičkou oproti sebe alebo nimi do seba udierajú a čakajú, komu z nich pukne prv. Ten, komu zostala škrupinka celá, vyhráva aj súperovo vajíčko. Špeciálnou ozdobou je veľkonočný stromček, ktorý sa na rozdiel od vianočného zdobí maľovanými kraslicami.

Poľsko

Ak ste veriaci, čo je v Poľku takmer každý, tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením.

Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „smingus – dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n. l.

Maďarsko

Spoločným zvykom je polievanie. V minulosti hádzali dievčatá do potokov, dnes ich ako my polievajú voňavkou alebo čistou vodou. Aj odmeny sú úplne rovnaké, ako tie naše.

Šibe sa však iba výnimočne. Väčšinou je to v lokalitách blízko slovenských hraníc. Pri zdobení vajíčok prevládal najmä jeden tradičný vzor, keď je na bielom pozadí väčší červený kvet.

V minulosti dostávali dospelí muži ako odmenu aj nejakú mäsovú pochúťku. Gazdovia si na Veľkú noc nechávali výbornú domácu slaninku a klobásu, ktoré rozdávali práve v tento sviatok.

Česko

Naši českí susedia majú naopak na Veľkonočný pondelok takzvanú „pomlázku“, kedy muži musia „pošibať“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Dnes sú tieto korbáče kupované v obchodoch a sú bohato zdobené stužkami.

Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien. Je to však zvyk, kedy „šibanie“ nepôsobí bolesť, ale je skôr určené na zábavu a naháňanie žien. Za to žena musí pohostiť mládenca či už kraslicou, vajíčkom, sladkosťami, peniazmi alebo panákom alkoholu na povzbudenie.

Slovensko

V našej krajine sa spojili dva rôzne ľudové zvyky. Na Veľkonočný pondelok máme českú pomlázku, ktorú u nás voláme šibačkou. Od regiónu k regiónu sa to mení, avšak k Veľkonočnému pondelku na väčšine územia patrí aj poľský smingus – dyngus, teda naša oblievačka.

Vžité sú aj symboly Veľkej noci či už maľovanie vajíčok – kraslíc, ktoré dostane úspešný šibač. Starší aj mladší šibači dostávajú finančnú odmenu či sladkosti, mužov pohostia i alkoholom. K jarným symbolom Veľkej noci patrí tradičné jedlo, ale aj bahniatka a barančeky. Tie sa využívajú aj inak ako baranie či jahňacie mäso. Obľúbeným je sladký koláč v podobe  ležiaceho barančeka.