Nie nepomýlila som sa. STRACH, ktorý každý tak dôverne pozná, ale všetci o ňom radšej mlčia a tvária sa, akoby neexistoval, akoby sme ho mali všetci pod kontrolou…je skutočne naším najväčším PRIATEĽOM.

Priateľ strach

Platí ale len za predpokladu, že sa mu rozhodneme čeliť zoči voči a prekonať ho. Núti nás pozrieť sa do seba a vyjsť zo svojej zóny komfortu, vykonať zmenu, nájsť odvahu ísť PROTI PREKÁŽKAM. Často aj proti svojim nepríjemným pocitom, že to, čo robíme, môže mať na nás samých negatívny dopad. No my tam kdesi vo vnútri cítime, že to musíme risknúť a urobiť.

Mayovia spomínajú vo svojom najslávnejšom epose „Popol Vuh“ podsvetie, nazvané ich jazykom „Xibalbá“ (Šibalba). Ide o miesto hrôzy a temnoty, kde sa 12 zlých démonov  živí ľudskou krvou a spôsobuje im choroby. Ten, kto prechádza Šibalbou, je vystavený rôznym skúškam a pokiaľ vyhrá v kultovej loptovej hre, nebude obetovaný a teda vždy má šancu nad týmito démonmi zvíťaziť.

Zvíťazí prakticky nad rozsudkom smrti. Zdalo by sa, že ide o veľmi krvavú a krutú civilizáciu, ktorá zrejme žila vo večnom strachu zo smrti. Avšak to, čo sa na prvý pohľad zdá temné a desivé, ukrýva v sebe oveľa hlbší a  optimistickejší pohľad na svet a život ako taký. Mayovia verili, že smrť je počiatkom nového života…verili vo večný kolobeh života a smrti a teda v nesmrteľnosť a reinkarnáciu duše.

Ani v našej kultúre a v kresťanstve to nie je až tak odlišné. Ten, kto pozná bibliu, pozná nielen príbeh Boha Stvoriteľa, ale hlavne Ježiša a jeho hlavného „súpera“- Satana, Lucifera, nazvime si ho ako chceme. V každom prípade „Lucifer“ je „nositeľ svetla“ V TME, pánom hmoty.

Vovedie človeka do temnoty a vystavuje ho skúškam. Patrí mu všetko pozemské a hmotné, čím človeka môže lákať do svojej pasce A OVLÁDAŤ HO. Aj Ježiš bol ním skúšaný, testovaný, aby obhájil svoj osud a poslanie na Zemi- ukázať ľuďom cestu k „večnému životu a vzkrieseniu“, k láske a slobode.

Úlohou a osudom Satana bolo provokovať ľudí a hádzať im polená pod nohy, aby ich zocelil a naučil tie prekážky postupne prekonať. Aby poukázal na naše slabiny a vnútorné strachy či túžby, ktorými sme ovládaní. Možno máme s mayskou civilizáciou viac spoločného než si myslíme…

Strach zo smrti

Ovláda nás len do momentu, kým sa so SMRŤOU nezmierime. Potrebujeme jej porozumieť, prijať ju ako FAKT a rozhodnúť sa, či sa nám stane v živote hrozbou a konečným bodom B, ktorý náš život ochromí alebo budeme veriť, že za tým bodom B je opäť nový život plný zaujímavých skúšok.

Napriek vedomia si svojej smrteľnosti sa NENECHÁME ODRADIŤ OD ŽIVOTA. Ten, kto sa prestane báť smrti, môže začať skutočne naplno vychutnávať život. Ak prekonáme ten najväčší strach zo všetkých, prakticky už nás nemá čo v živote ohrozovať a brzdiť. Osud máme od počiatku do konca určený a presne vymeraný, tak prečo sa stresovať, kedy príde ten náš konečný bod B? Stane sa len to, čo sa stať má a to v presne načasovanom úseku nášho života.

V tomto sme si všetci ROVNÍ a to je predsa v konečnom dôsledku bod, ktorý by nás mal spájať a nie rozdeľovať. Nestrácajme vieru a nádej v život po smrti, život večný či život ako taký len preto, že jedného krásneho dňa toto naše telo, častokrát vyčerpané a choré, duša opustí a odpláva si kamsi inam, neznámo kam. Možno do nového a zdravého tela, možno do nového a krajšieho života. Nemá zmysel sa tým predsa trápiť. Príde to, keď to príde. A teraz môžeme obrátiť list a sústrediť sa na život a skúšky, ktoré nám „Satan“ kladie do cesty.

Strach zo samoty a izolácie

Ten sa s nami vlečie už od praveku. Jedinec, ktorý ostal izolovaný od tlupy, len ťažko prežil v divočine plnej dravých šeliem a nástrah. Nehovoriac o pocite bezpečia uprostred komunity, ktorá si vzájomne pomáhala a starala sa o svojich členov.

Potrebujeme takúto „tlupu“, kde sme prijatí s našimi názormi, našou povahou, dobrými aj zlými vlastnosťami…takí akí sme. Tvorí základ našej ľudskej dôstojnosti a sebadôvery. Bez tohto pocitu bezpečia a prijatia sa môžeme cítiť terčom útokov a hrozieb, vtesnaní do masky a pózy, v ktorej sa necítime úplne prirodzene a dobre.

Skúsme aj my takto prijímať inakosť ľudí okolo nás. Čo na tom, že má niekto iný názor ako my? Nevnucujme mu ten svoj a neodsudzujme ho za to, že to cíti a vníma inak alebo že sa pridal k inej „tlupe“.

Keby sme všetci premýšľali úplne rovnako, nikam by sme sa v živote neposúvali. ŽI  A NECHAJ ŽIŤ. A ako hovoria kresťania: Pán Boh spája, Satan rozdeľuje. Skúsme si na to nabudúce spomenúť, keď budeme chcieť niekoho od seba izolovať a odstrihnúť.

A ak už musíme kvôli svojmu duševnému pokoju a zdraviu istých ľudí zo svojho okolia izolovať, urobme to bez všetkej tej teatrálnosti a zloby. Nechajme ho/ju ísť si svojou cestou, v pokoji a s čistým svedomím, že sme si každý z nás vybrali iný smer cesty a inú „tlupu“, kde sa nám žije lepšie a dôstojnejšie.

Strach zo zmeny

„Zmena je život = život je zmena.“ Aj tá najmenšia bunka nášho tela sa od narodenia do okamihu smrti formuje. Nič nestojí na mieste, všetko je v pohybe a neustále mení svoju štruktúru. Bez zmeny by neboj vývoj, neexistoval by pokrok ani poznanie.

Nečakajme, že niekto bude naše problémy riešiť za nás. Nečakajme, že niekto ten boj „v podsvetí“ vybojuje za nás. Aktívne urobme ten krok my sami, aby sme sa cítili lepšie, aby sme mali sami zo seba lepší pocit a vytvorili si vhodnejšie podmienky pre život.

Veľakrát som musela urobiť KROK DO PRÁZDNA a vydať sa po neznámych cestách nevediac, ako to celé dopadne. Ale keď už som sa odhodlala k zmene a vykročila cestou vpred…nikdy som sa na tej ceste neocitla sama.

Vždy mi osud do života privial ľudí a okolnosti, ktoré mi pomohli. POMÔŽ SI SÁM A AJ PÁN BOH TI POMÔŽE. Dôverujte sebe a svojmu osudu, že všetko vždy dopadne presne tak ako má a vývoj vždy smeruje vpred a nahor, nikdy nie vzad a nadol.

Strach z neprijatia a odhalenia

Koľkokrát sme sa obávali, či naši blízki, priatelia, susedia, kolegovia, úrady neodhalia niečo, za čo sa hanbíme, čo sa snažíme utajiť, čo nám nie je príjemné? Prečo? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo by ste mali niekomu „skladať účty“ z minulosti, zo svojich rozhodnutí, činov či myšlienok?

Je to náš život, naše rozhodnutia! Ak máte potrebu vykonať nápravu, urobte to. Ale nik by nás nemal súdiť alebo odsudzovať za to, čo sám na svojej koži nikdy nezažil.

Sami sebe sme si najprísnejšími sudcami. Nech už vykonáme v živote čokoľvek, druhí by nás možno za náš „prečin“ potrestali len raz, ale naše svedomie nás bude pokojne trestať každý deň. Prečo platiť za jednu chybu 2x? PRIJMIME SA TAKÍ AKÍ SME SO VŠETKÝMI NAŠIMI ROZHODNUTIAMI A ČINMI A ODPUSTIME SI. Každý má právo sa zmýliť a urobiť chybu. A ak si ju priznáme a poučíme sa z nej, nemá zmysel si to ďalej vyčítať.

Ak veríte v KARMU tak ako ja, potom viete, že ČOKOĽVEK UROBÍTE DRUHÝM, SA VÁM VRÁTI V ROVNAKEJ PODOBE. A ak nie v tomto živote, v tom ďalšom určite. Opäť sa vrátim k Ježišovi, ktorý nás učil: „Nerobte druhým to, čo sami nechcete aby oni robili vám.“ To jediné by sa nám malo stať brzdou a motiváciou v živote.

Skúste si na to nabudúce spomenúť ak budete chcieť niekomu podať pomocnú ruku alebo naopak úmyselne ublížiť či niekomu v hneve uškodiť. Stojí za to na chvíľu sa zastaviť a v samote, tichu sa zamyslieť nad nasledujúcim krokom, vetou či myšlienkou. Skúsme konať až potom, čo si to poriadne premyslíme. Môžeme si byť istí, že okolie zareaguje, prijme nás alebo odsúdi presne takou mierou, akou sa k ľudom postavíme my sami.

BOJME SA JEDINE SAMÝCH SEBA A SVOJICH NEUVÁŽENÝCH REAKCIÍ A ČINOV, KTORÉ MAJÚ DOPAD NA OSTATNÝCH. Ale skúsme sa na to pozerať ako na skúšku odvahy, či sa na konci dňa dokážeme sami sebe pozrieť do očí a povedať si, že SME UROBILI VŠETKO NAJLEPŠIE AKO SME VEDELI A MOHLI V DANOM MOMENTE…podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Bez strachu!

Video: Eduard Tomáš KDYŽ ZMĚNÍME SEBE, ZMĚNÍME SVĚT!