Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pozýva do Pretória na Námestí Štzefana Moysesa na výstavu diela Romana Biceka pod názvom Obst & Muse. Vernisáž je v sobotu 16. septembra o 17:00 hod., výstavu si môžete pozrieť do 3. decembra 2023.

Bicek v Stálej expozícii Stana Filka

Kurátorkou tejto výstavy je Mira Keratová, architektúru výstavy pripravil Matej Gavula. Zámerom Stálej expozície Stana Filka v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, Hydrozoa (od r. 2017) je vytvárať špecificky poňatú dlhodobú expozíciu diel neoavantgardného umelca Stana Filka (1937) v SSG, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku Filkových diel archívnej a projektovej povahy.

Ideou projektu je rozširovať poznanie o Filkovom radikálnom diele cez zaangažovanie súčasných autorov, ktorí jeho odkaz aktualizujú v nových ideových a vzťahových rámcoch. 6. časť cyklu rozvíja súvislosť s Filkovým neoexpresionistickým obdobím z čias jeho newyorkského pobytu v 80. Rokoch (1982–91).

Historická neoexpresionistická tradícia, ktorá priniesla revival figuratívnej maľby i do súčasnej retroexpresionistickej maľby Romana Biceka, je pojítkom vedúcim cez tvorbu Roberta Rauschenberga, ktorý ako jeden z prvých dizajnoval napr. sériu Skateboards, 1977 (Bicek sériu autorsky poňatých skejtov vystavoval v ateliéri SAMA, 2022), Jeana-Michela Basquiata, ktorý tiež komponoval prvky pouličnej kultúry vrátane skateboardingu a na výstave New York, New Wave, 1981.

Inštaloval krivo povešané obrazy (Bicek použil tento typ inštalácie na výstave v Atelieri XIII, 2021), alebo tzv. bad painting Martina Kippenbergera, v ktorej autorská superfikcia vyrastá z privlastnenej a kolážovanej kultúrnej obraznosti. Ako Filko, tak i Bicek podobné postupy zdieľajú, hoci nie v zmysle majstrovskej štýlotvorby, ako skôr diskurzívneho vzťahovania sa k anarcho-streetovej kultúre, tvorbe antištýlu, ktorý je u Biceka sarkasticky rámovaný.

Kým Filko limity svojej esencialistickej pozície v 90. rokoch posúval smerom k hermafroditným postavám paleolitických sci-fi venúš, Bicekove hybridné bytosti konštruovala feministická optika. S kritikou systému a vývojom, ktorý ho utváral narába Bicek s vedomím často paradoxných perspektív, ktoré sa v súčasnej kultúrnej vojne konzervativizmu s liberalizmom namiesto sociálnych nerovností akoby znova zasekli na sociálnych identitách nového univerzalizmu.

Tak je tomu napríklad v radikalizujúcej sa online subkultúre Incelov (neologizmus z 90. rokov ako skratka pre sebadefiníciu tzv. Involuntary Celibates Men, prekl. Nedobrovoľných celibátnych mužov) formujúcej sa okolo mizogýnnych dogiem odvodených napríklad z anachronického biologického determinizmu.

Ako cesta osobnej validácie ústi až do alt- pravicových nenávistných prejavov a násilia voči tzv. druhým (viď. viaceré útoky na vybrané komunity z nedávneho obdobia). Predmetom Bicekovho kritického skúmania je teda svet stretu dogiem, ktorý v obscénnych sarkastických maliarskych mémoch rozpráva i o čoraz strednoprúdovejšej komunite Incelov, ktorú v kultúrnom procese dekonštrukcie patriarchálneho poriadku posledných desaťročí spojil motív diskriminácie maskulinity, resp. mužskej nadradenosti.

Obraznosť sveta nedialogických rozhovorov, v ktorých už nie je možné nájsť žiadne spoločné východiská, pretože sa stávajú bojom o dominanciu, vojnovými zónami všetkého čo kultúra skultivovala, zabsurdňuje ultrakonzervatívne skreslenie pohľadu na identity ako esencialisticky fixované a otvára porozumenie identitám konštruovaným v procese ich performovania.

Bicekova drsná mýtopoetická imaginácia toto poňatie rozširuje do širších komunitných a kultúrnych rámcov. Na identitárne autofikcie splývajúce s kultúrne vyprodukovanými archetypálnymi predstavami môžeme aj v tradícii figuratívnej maľby nazerať ako na symbolické akty liečenia pomyselných vnútorných démonov.

Roman Bicek (1981) je umelec a pedagóg na Katedre intermédií VŠVU v Bratislave. Je absolventom maľby v ateliéri prof. Ivana Csudaia na VŠVU, predtým študoval na Wimbledon School of Art a Leyton Sixth Form College v Londýne. Samostatne a kolektívne vystavoval na Slovensku a v zahraničí, absolvoval viacero rezidenčných pobytov v rôznych krajinách Európy.  V kolektíve umelcov viedol galériu HotDock Project Space v Petržalke (2010–2022).

Z verejných zdrojov podporil výstavu Fond na podporu umenia. Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie je Banskobystrický samosprávny kraj