Krajský súd v Banskej Bystrici v piatok 22.februára vyhovel žalobe bratislavského investora Medika a.s. proti rozhodnutiu bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici o zastavení skúšobnej prevádzky  spaľovne na Graniari. V praxi to znamená, že strašiak mnohých Banskobystričanov sa vracia do hry a občania musia svoj dlhoročný boj proti spaľovni obnoviť.

Kým pred rokom sa zdalo, že zvíťazil zdravý rozum, teraz majú obyvatelia Graniara obavy z návratu ich „nočnej mory“. Proti rozhodnutiu Krajského súdu sa môže dnes už Obvodný úrad v Banskej Bystrici s právnikmi odvolať na Najvyšší súd SR, ktorý môže celý proces ešte zvrátiť. Občania z Graniara, ktorí už niekoľko rokov bojujú proti spusteniu prevádzky v blízkosti svojich obytných domov, sa tak budú opäť domáhať svojho práva na kvalitné životné prostredie.

„Je to veľké nebezpečenstvo pre Bystricu. Z prevádzky spaľovne, ktorá už tri krát neobstála, hrozí nám zamorenie celého územia. Teoreticky do pätnásť dní Medika môže spustiť prevádzku a my to máme znášať? To nie je možné aby sa spustila,“ povedala po piatkovom verdikte súdu pre TA3 rozhorčená členka petičného výboru proti spaľovni Henrieta Petrincová, ktorá sa zúčastnila na pojednávaní spolu s ďalšími občanmi z Graniara.

Naopak spokojný bol zástupca investora Ľubomír Ďurčo, ktorý sa po šiestich rokoch dočkal podľa neho spravodlivého rozhodnutia: „Nech je nám umožnené spustiť skúšobnú prevádzku a nech sa životné prostredie meraniami k tomu vyjadrí. Keď nebudeme dodržiavať normy, tak skončíme.“

Banskobystrický Krajský stavebný úrad (KSÚ) 29.februára 2012 vydal rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Mesta Banská Bystrica zo dňa 5.augusta 2011 o povolení dočasného užívania stavby „Pyrolýzna spaľovňa-Nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta, Námestie L.Svobodu v B.Bystrici“. Rozhodol tak na základe odvolania sa účastníkov konania–skupiny občanov z Azalkovej a Astrovej ulice.

KSÚ preskúmaval všetky dovtedy vydané rozhodnutia a zistil, že navrhovateľ mal predložiť prvostupňovému stavebnému úradu doklady o tom, ako bude nakladať s odpadovými vodami a škodlivými látkami, čo sa nestalo. V odôvodnení sa konštatovalo, že rozhodnutie mesta Banská Bystrica vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a navrhovateľovi uplynula účinnosť zmluvy o nájme. Preto odvolací orgán vec nevrátil na nové konanie ani rozhodnutie, čiže išlo o konečné rozhodnutie, čo vo svojom rozsudku  namietol banskobystrický Krajský súd.

Prípustné voči rozhodnutou KSÚ bolo preskúmanie súdom, čo bratislavská spoločnosť Medika SK, a.s. využila a bola úspešná. V ceste jej už môže stáť len Najvyšší súd SR, na ktorý sa pravdepodobne obráti banskobystrický Obvodný úrad.

Spaľovňa na Graniari má dlhú históriu

Stavebné povolenie bolo vydané v roku 1991. Stavba mala pôvodne slúžiť iba Rooseveltke na spaľovanie nemocničného odpadu. Mesto dalo súhlas na dočasné užívanie stavby v roku 2000, ale skúšobná prevádzka sa odďaľovala. Prvá ani druhá skúšobná prevádzka v roku 2004 nesplnila technické normy. V stavebnej dokumentácii chýbali niektoré dôležité doklady a schvaľovací proces sa časovo naťahoval.

V roku 2007 prišla do mesta pod Urpínom bratislavská spoločnosť Medika, a.s., ktorá na základe nájomnej zmluvy s Rooseveltovou nemocnicou a po vykonaní stavebných a technologických opatrení požiadala mesto  o dočasné užívanie stavby s vykonaním skúšobnej prevádzky. Odvtedy nastali prieťahy v konaní, keď mesto opakovane vyzývalo navrhovateľa, aby predložil potrebné doklady. K zastaveniu  správneho konania, napriek pokračujúcim nedostatkom zo strany navrhovateľa, však nedošlo. Do celého procesu vstúpili občania z Graniara, ktorí sa dožadovali priznania štatútu účastníkov zo zákona. Cítili sa byť priamo dotknutí spaľovňou, ktorej prevádzka mohla vážne ohroziť kvalitu životného prostredia v okolí.

Prvú petíciu občanov proti spaľovni podpísalo viac ako 6000 ľudí.  Spolu s petičným výborom ju v roku 2010 odovzdával vtedajší poslanec NR SR Peter Pellegrini vtedajšiemu primátorovi Ivanovi Saktorovi. Ten sa v roku 2008 obrátil na Banskobystrický samosprávny kraj a Krajský úrad životného prostredia, aby sa táto ekologicky nevhodná a riziková stavba vo vyššej územnoplánovacej dokumentácii kraja vylúčila z centra mestskej zóny Banskej Bystrice. Podľa mestských poslancov sa mala vypracovať vyhľadávacia štúdia na nové umiestnenie spaľovne.

5.augusta 2011 mesto napokon vydalo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na trojmesačnú skúšobnú prevádzku  spaľovne na Graniari. Primátor Peter Gogola vtedy na základe vyjadrení iných štátnych orgánov k tomu uviedol: „Pristupoval som k tomuto rozhodnutiu so všetkou vážnosťou, zodpovednosťou a znalosťou legislatívy. Ale v princípe neexistuje spôsob alebo dôvod, prečo by som mohol alebo mal toto rozhodnutie zastaviť alebo zamietnuť.” Prevádzkovateľ spaľovne dostal od mesta 16 podmienok, ktoré musel  splniť.

Problémom je i to, že miesto pôvodne uvažovaného spaľovania odpadu z Rooseveltky sa rozšírila kapacita spaľovne aj na odpad od iných pôvodcov na Slovensku, čo v minulosti povolil Obvodný úrad životného prostredia, hoci doklady o tom sú sporné. Z lokálnej sa tak mala stať regionálna spaľovňa odpadov, s čím však v tomto priestore neráta ani platný územný plán mesta.  Medzitým 5.septembra 2011 uplynula účinnosť nájomnej zmluvy medzi Rooseveltkou a spoločnosťou Medika SK a.s., ktorej predĺženie nevedel navrhovateľ preukázať.

Občania zahájili v októbri 2011 ďalšiu petičnú akciu proti spusteniu skúšobnej prevádzky spaľovne.  Rozhodli sa obyvateľom mesta trpezlivo vysvetľovať, že je to problém všetkých Banskobystričanov, nielen tých bývajúcich v blízkosti spaľovne na Graniari. Spustením prevádzky spaľovne sa podľa petičného výboru celé mesto vystaví nebezpečenstvu  úniku dioxínov a ťažkých kovov zo spaľovaných produktov, čo môže vážne narušiť životné prostredie a zdravie Banskobystričanov.

Posledné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spustilo opätovné pokračovanie nekonečného príbehu kontroverznej spaľovne na Graniari. Aký bude koniec, v tejto chvíli nevedno. Je to ako na húpačke. Predtým boli hore občania, teraz zasa investor. Zvíťazí raz konečne zdravý rozum?