Rozhovor: V Európe krstili knihu o Šalkovej

SPRÁVY
0 /

EUROPA Shopping Centrum bolo v pondelok podvečer na Jána dejiskom krstu knihy PhDr. Marcela Pecníka s kolektívom pod názvom “ŠALKOVÁ“. Ide o ďalšiu zo série populárno-náučných monografií  o histórii  kedysi samostatných obcí, ktoré sa postupne stali mestskými časťami Banskej Bystrice.

Autora publikácie pred početným publikom Šalkovčanov a ďalších hostí, medzi ktorými nechýbali poslanci mestského zastupiteľstva a známe osobnosti mesta, predstavil podpredseda Matice Slovenskej a folklorista Igor Kovačovič. Na pódium vystúpil Marcel Pecník a poďakoval sa všetkým, ktorí mu pomohli s vydaním monografie o Šalkovej. Za ním prišli aj jeho kolegovia poslanci Ján ŠaboJaroslav Kuracina.

Napokon prišiel „krstný otec“ novej publikácie banskobystrický župan Vladimír Maňka: „Milí Šalkovani, ak Vás môžem volať vaším jazykom, môžete byť hrdí, že máte takého rodáka,  ako je historik PhDr. Marcel Pecník, ktorý zmapoval  celé dejiny a život Šalkovej“.

Po slávnostnom tuši nasledoval originálny krst knihy „ŠALKOVÁ“ vodou z Hrona, ktorý tečie cez túto mestskú časť. Autor bol po krste k dispozícii záujemcom, aby im podpísal prvé výtlačky svojej  200-stranovej publikácie, ktorá vyšla v limitovanej edícii.

„Dnes sa mnohí snažia vidieť význam Šalkovej, jej perspektívy a podobu najmä cez pohľady na rozvoj priemyslu. Toto územie je však zaujímavé hlavne prítomnosťou chránených prírodných rezervácií, životodarnej rieky Hron a vôbec krásnej stredoslovenskej prírody, nehovoriac o húževnatom obyvateľstve, ktoré si stále uvedomelo ctí tradície a odkaz predkov,“ povedal pre náš portál Marcel Pecník, ktorý pracuje v Stredoslovenskom múzeu a je aj poslancom  mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici.

Prvá známa dochovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1359, ale historici  a archeológovia tu predpokladajú aj staršie osídlenie. Šalková bola typickou roľníckou, neskôr aj remeselníckou dedinou. V stredoveku patrila do vznikajúceho banskobystrického výsadného územia, neskôr do panstva hradu Slovenská Ľupča. Od roku 1971 je  Šalková najvýchodnejšou mestskou časťou Banskej Bystrice.

V priestoroch EUROPA SC sa zároveň otvorila výstava historických fotografií Šalkovej.

My sme sa pri tejto príležitosti o novej knihe porozprávali so samotným autorom PhDr. Marcelom Pecníkom.

1. Po Radvani a Sásovej-Rudlovej prichádza od vás nová kniha o histórii Šalkovej. Prečo ste si ako tretí námet vybrali práve Šalkovú?

Myslím že na Slovensku je edícia, ktorá spracováva dejiny a prítomnosť mestských častí – bývalých samostatných obcí ojedinelá, Šalková bola tiež do roku 1971 samostatnou obcou, potom sa stala a dodnes je najvýchodnejšou štvrťou Banskej Bystrice. V Šalkovej bývam a mám tam svoje korene. To bola asi najsilnejšia motivácia pre výber práve tejto mestskej časti na knižné spracovanie.

2. Čo vás na dejinách Šalkovej najviac zaujalo?

Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1359, ikeď sa predpokladá aj staršie osídlenie. Bola to najmä roľnícka a remeselnícka dedina rozprestierajúca sa medzi riekou Hron a krásnymi a úživnými lesmi, ktoré sú dnes súčasťou chránených území európskeho významu. Šalková bola a je typická uchovávaním tradičnej ľudovej kultúry. V obci prežil svoje hudobné i pedagogické začiatky jeden z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov Tibor Andrašovan a medzi tunajších obyvateľov rád chodieval aj Martin Benka, neskôr aj Svetozár Stračina. Zaujímavú históriu má šalkovský mlyn a nie každý si už dnes pamätá na obľúbené šalkovské letisko alebo niekdajší raj vodákov, šalkovskú hať.

3. Všetky knihy z danej edície sú rozsahovo veľké diela. Ako sa dá zvládnuť popri vašich ostatných povinnostiach príprava takto rozsiahlych kníh?

Treba povedať, že tvorba týchto publikácií je kolektívnym dielom a tiež aj kolektívnou zásluhou. Neviem si predstaviť prípravu takejto monografie bez erudovaných spoluautorov, ktorých si veľmi vážim a tiež aj bez množstva ďalších spolupracovníkov a inštitúcií.

4. Hovoríte, že pri tvorbe knihy vám veľa ľudí pomáhalo. Priblížte nám, čo všetko obnáša spracovanie takejto publikácie?

V prvom rade rozsiahlu činnosť pri získavaní základných informácií z prostredia archívov, knižníc, kroník, štatistík, ale aj uchovaných materiálov niektorými jednotlivcami. Veľmi dôležité je aj získavanie obrázkov a fotografií, ktoré dávajú každej publikácii nepostrádateľný vizuálny aspekt. Následne je potrebné toto všetko spracovať, podrobiť recenzii, jazykovej korektúre a vzájomne autorsky a zostavovateľky odkonzultovať. Najnáročnejšie sú dni finalizácie predtlačovej verzie, čo zahŕňa aj jedna z najnepríjemnejších úloh zostavovateľa a to rozhodnúť, čo kvôli určenému rozsahu do knihy nakoniec nepôjde, ale aj vychytávanie drobných chýb.

5. Vydanie takejto knihy je určite finančne nákladné, oplatí sa dnes vôbec takéto diela tvoriť?

Určite by som sa do tejto práce nepustil bez toho, aby za mnou stáli silní sponzori, ako aj všetci partneri vydania. Tvorba národopisných publikácií s určitosťou nie je zárobkovou činnosťou, každý kto sa na to podujme si je iste vedomí svojich časových i finančných „obetí“, ktoré týmto prináša. Zadosťučinením je však záujem ľudí o takýto druh literatúry, ako aj osobný pocit, že sa človeku podarilo pre iných zachovať niečo, čo je veľmi dôležité a je to odkaz našich predkov, naša minulosť, ktorú by sme mali poznať, vážiť si ju a učiť sa z nej.

6. Čo sa chystá do budúcna?

Rok 2013 je pre Slovensko časom mnohých významných výročí. Okrem toho, že tu máme 20 rokov samostatný štát, sme si nedávno pripomenuli 60 výročie od radikálnej peňažnej reformy v roku 1953, čaká nás aj 150 výročie založenia matice slovenskej a 1150 rokov uplynulo od príchodu vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. S kolegom, ekonómom Ing. Tomášom Novanským pripravujeme publikáciu o spomínanej peňažnej reforme, ktorá by sa mala dostať na svetlo sveta v auguste tohto roku. Na jeseň plánujem aj vydanie publikácie, ktorú mám už dlhšie rozpracovanú a bude sa týkať odkazu sv. Cyrila a sv. Metoda nielen pre naše dejiny, ale aj prítomnosť. Verím, že všetky publikácie čitateľov zaujmú.

Zdroj: Bystricoviny.sk; foto: Mirka Chabadová