Keď v októbri 2012 vedenie mesta Banská Bystrica predložilo do finančnej komisie návrh na prevádzkovanie krematória v Kremničke novozaloženou eseročkou so súkromným spoločníkom Krematórium Nitra s.r.o. bez komplexnej ekonomickej analýzy, vyvolalo to obavy verejnosti, či sa verejnoprospešná služba pre občanov nezmení na biznis s mŕtvymi.   

Konateľ spoločnosti Krematórium Nitra s.r.o. Vladimír Rossa musel vlani na finančnej komisii a následne aj v komisii životného prostredia vysvetľovať zložitú situáciu s prevádzkovaním nitrianskeho krematória, ktorá vyústila až do súdnych sporov. Pre zaujímavosť v Nitre prevádzkovala tamojšie krematórium spoločnosť PSKS s.r.o., ktorá sa voči mestu zadlžila a jej práva prešli na Krematórium Nitra s.r.o. Zhodou okolností v oboch eseročkách je konateľom pán Rossa…

Nitriansky primátor Jozef Dvonč pre médiá vyhlásil, že prevádzku tamojšieho krematória chce zveriť mestskej príspevkovej organizácii, pretože skúsenosti so súkromnými prevádzkovateľmi nie sú dobré. O prevádzkovanie pred časom bojovali dve firmy, ktoré sa neskôr začali medzi sebou súdiť. Spoločnosti PSKS s.r.o. kvôli vysokému dlhu za energie príspevková organizácia Mestské služby Nitra v júli 2009 vypovedala nájomnú zmluvu a nájomcu vyzvala k vyprataniu priestorov. Firma PSKS s.r.o. sa obrátila na súd so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia a súd jej vyhovel. Navyše má v objekte zabudovanú vlastnú pec na spaľovanie mŕtvol a mesto si nemôže dovoliť prerušiť prevádzku krematória. Do úvahy prichádza iba finančné vyrovnanie.

Prednosta mestského úradu v Nitre JUDr. Igor Kršiak našej redakcii potvrdil slová primátora: „Po náročnom riešení zmluvných vzťahov mesta s firmami prevádzkujúcimi krematórium, ktoré sa uzatvorili v minulosti nevýhodne pre samosprávu, by sme si v budúcnosti radšej dvakrát rozmysleli ísť do takejto formy spolupráce, aby sa nám v prípade sporu so súkromným partnerom náhodou nezablokoval prístup k nášmu majetku a nedostali sme sa do patovej situácie s prevádzkou verejnoprospešného zariadenia mesta.“

Finančná komisia pri banskobystrickom mestskom zastupiteľstve na svojom októbrovom zasadnutí prijala uznesenie, na základe ktorého príspevková organizácia mesta ZAaRES, prevádzkujúca v zmysle zákona krematórium a starajúca sa o mestské cintoríny, pripravila komplexný materiál „Posúdenie prevádzky krematória a cintorínskych služieb s cieľom investície do majetku mesta“.

Z predloženej analýzy riaditeľa ZAaRES Ing. Františka Krča vyplýva, že prevádzkovanie krematória je zisková činnosť, ktorá by svojím pietnym charakterom a základnou úlohou poskytovať služby občanom mesta i širšieho regiónu nemala byť predmetom akéhokoľvek uvažovania o jej odčlenení. Stredisko Krematórium dotuje stredisko Cintorínske služby a v súčte majú nulový vplyv na hospodárenie príspevkovej organizácie, ktorá však ešte potrebuje od mesta dotáciu na dofinancovanie prevádzky mestských cintorínov. Bude nová eseročka s majoritou súkromného spoločníka 60:40 zo svojho zisku dotovať pietne a cintorínske služby tak, ako dnes ZAaRES, keď podľa obchodného zákonníka je založená za účelom podnikania a vytvárania zisku? Nezostanú potom cintoríny len na ťarchu mestského rozpočtu?

V zmysle zákona o majetku obcí má mesto svoj majetok zveľaďovať a vo svojej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Vložením majetku mesta do obchodnej spoločnosti alebo jeho zmluvným viazaním na predmet podnikateľskej činnosti iného subjektu to môže znamenať aj začiatok procesu, kedy za určitý čas na chod novozaloženej spoločnosti nebude mať mesto žiadny vplyv…

Prevádzkovanie krematória pod správou príspevkovej organizácie ZAaRES v zmysle platnej legislatívy znamená, že táto je povinná použiť zisk na financovanie ďalších činností verejného charakteru, čo v prípade obchodnej spoločnosti nemá opodstatnenie, keďže jej základnou úlohou je dosahovanie zisku. Argument, že mesto nemá finančné prostriedky na obnovu technologického zariadenia (najmä kremačných pecí) neobstojí, pretože máloktorý subjekt má také postavenie, možnosti a právomoci, ako práve subjekty verejnej správy.

Investícia do novej kremačnej pece (cca 450 tisíc eur) bez nárokov na mestský rozpočet, čo je pre vedenie mesta hlavný dôvod  založenia eseročky, sa podľa ZAaRES dá zabezpečiť formou leasingu cez mesto resp. príspevkovú organizáciu aj pri zachovaní doterajších vlastníckych vzťahov a nezmenenej prevádzky. V hre je však aj komplexná stavebná rekonštrukcia krematória.

Ďalšiu možnosť získania financií na rekonštrukciu krematória s výmenou pecí vidí ZAaRES vo využití prípadnej výzvy zo štrukturálnych zdrojov EÚ.  Do výšky 1,2 milióna eur  v pomere 95% štát cez eurofondy a 5% o to môže žiadať mesto alebo jeho príspevková organizácia. Ako sme sa mohli presvedčiť na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia SR, koncom februára bola  zverejnená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu „Životné prostredie 3.1. – ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy“ s termínom uzatvorenia podávania projektov  do 27.mája 2013.

Podľa našich informácií chce vedenie mesta aspoň dodatočne preveriť, či prijímateľom nenávratného príspevku z tejto výzvy môže byť banskobystrická samospráva resp. príspevková organizácia mesta aj v prípade výmeny kremačných pecí. Ibaže to predsa majú vedieť odborníci na mestskom úrade už vtedy, keď sa takáto výzva objaví, aby bol dostatok času pripraviť k žiadosti aj projekt…

Vedenie mesta napriek záverom komplexnej analýzy ZAaRES a negatívnym skúsenostiam v Nitre stále presadzuje založenie eseročky so spoločnosťou Krematórium Nitra s.r.o. Kým v októbri 2012 boli princípom založenia spoločnej firmy konkrétne majetkové vklady v pomere 40% mesto (budova krematória v Kremničke s hodnotou 300.000 eur) a 60% Krematórium Nitra s.r.o. (450.000 eur na kremačnú pec z vlastných zdrojov alebo úveru), v marci 2013 sa zmenila len forma vkladu vo výške minimálnej čiastky 5 000 eur (mesto 2 000 eur, súkromník 3 000 eur).

Nová obchodná spoločnosť má mať názov Cintoríny a krematórium Banská Bystrica s.r.o. (CAKBB). V nájomnej zmluve by bol zafixovaný nájom vo výške 1 euro zo strany mesta. Krematórium Nitra s.r.o. by prenajalo spoločnému podniku investičné technológie spolu s vyvolanými stavebnými úpravami a príslušným iným investičným majetkom v úhrnnej výške 450 tisíc eur na dobu 6 rokov (v cene 75 tisíc eur ročne). Po uplynutí doby 6 rokov by uvedené investičné celky boli prenajaté spoločnej eseročke takisto za 1 euro.

Návrh je, aby poslanci podporili  zámer vytvorenia eseročky CAKBB poskytujúcej kremačné a cintorínske služby. Následne by primátor Peter Gogola pokračoval v rokovaniach s firmou Krematórium Nitra s.r.o., aby finančnej komisii predložil návrh spoločenskej zmluvy novej obchodnej spoločnosti.  Pôjde o to, či poslanci prijmú predloženú analýzu a argumenty ZAaRES alebo sa priklonia k návrhom vedenia mesta. Tie síce možno vyzerajú na papieri aj s vyčíslením budúcich výnosov dobre, ale realita všedných dní na Slovensku a praktické skúsenosti s podobným „biznisom“ v Nitre sú predsa len iné.

Vo vzduchu preto visí otázka, prečo mesto na základe vykonanej ekonomickej analýzy ZAaRES a zhodnotení vlastných možností nehľadá strategického investora štandardnejším spôsobom, napríklad vyhlásením verejného tendra alebo oslovením viacerých investorov so zadaním, ktoré by budúci partner mesta mal splniť?

Plánované  zasadnutie finančnej komisie k tomuto bodu sa minulý týždeň kvôli nízkej účasti členov neuskutočnilo. Ďalšie je na programe v utorok 19.marca. Vzhľadom na doterajší vývoj situácie budeme túto problematiku ďalej pozorne sledovať. Už aj preto, že v prípade krematória sa v prvom rade jedná (resp. by sa malo jednať) o verejný záujem Banskobystričanov, ktorý má (resp. by mal mať) prednosť pred biznisom s mŕtvymi …