Dalo sa očakávať, že jedným z kandidátov na prezidenta SFZ bude aj niekto spomedzi tých, čo futbal priamo financujú. Z triumvirátu Fiľo, Antošík a Kováčik si „čierneho Petra“ vytiahol posledne menovaný.

Komentár bolo uverejnený na portáli ifutbal.sk dňa 18. septembra 2010, krátko pred voľbou nového prezidenta SFZ. Uverejňujeme ho so súhlasom portálu.

V spojitosti s futbalom som Kováčika zaregistroval prvýkrát v polovici deväťdesiatich rokov, keď sa angažoval v prestupoch Róberta Semeníka. Úspešný podnikateľ s autami a v oblasti zábavy sa rozhodol svoje vlastné peniaze dávať do futbalu. To sa nedá hodnotiť inak ako pozitívne. Predsa len by to bola zásadná zmena, ak by prezidentom bol niekto, kto z futbalu nežije, ale naopak je ochotný ho živiť. Jeho Dukla Banská Bystrica je už roky stabilizovaným klubom. Ku cti Kováčikovi slúži, že klub neopúšťa ani keď jeho investície nie sú rovnomerne vyvážené trofejami. Osobne oceňujem aj fakt, že Ján Kováčik ako jeden z prvých, ak nie úplne prvý, začal zverejňovať výšku sezónneho rozpočtu svojho klubu.

Bohužiaľ ako skoro každý, kto sa v slovenskom futbale pohybuje, má aj Ján Kovačík pár zatiaľ nevysvetlených okamihov v minulosti. Prvým je jeho krátky angažmán vo Výkonnom výbore SFZ. Od februára 2006 až po september 2007 bol vo vedení zväzu a nedá sa povedať, že zrovna toto obdobie by bolo zlatým obdobím slovenského futbalu. Prípad Wänke z marca 2007 hovorí za všetko. Druhým tienistým okamihom je zápas Dukly Banská Bystrica proti Púchovu, ktorý sa odohral 29.11.2003. Domáce víťazstvo Dukly 3-0 bolo o tri roky neskôr ocenené českým súdom. Českí rozhodcovia Puček a Vodička boli právoplatne uznaní vinnými za ovplyvnenie práve tohoto zápasu. Kto a prečo bol iniciátorom sa nevie.

Ak by sa Kováčik stal prezidentom, bola by to minimálne šanca na vylepšenie práce s fanúšikmi, zlepšenie starostlivosti o reprezentáciu aj komunikácia s médiami by sa dostala na úplne inú úroveň. Predsa len je to manažér. Čo sa týka tej fanúšikmi vyzývanej zmeny, tak tam už optimistom nie som. Kováčik jednu šancu spolupodielať sa na riadení SFZ mal a príliš to vidieť nebolo. Zároveň je v tom zahmlenom slovenskom ligovom futbale pečený-varený príliš dlho na to, aby ako prezident zväzu prišiel s programom radikálnej očisty. Aj keď horšie, ako je to v súčasnosti, by to nebolo.