Ministerstvo dopravy prišlo s ambicióznym plánom začať stavať v tomto volebnom období 310 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, dokončiť by sa malo 133 kilometrov z nich. Na rozvoj cestnej a železničnej dopravy má ísť do roku 2016 okolo 8 miliárd eur. Banskobystričanov zaujíma, kedy sa bude pokračovať pripravovaná výstavba R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.

Severný obchvat Banskej Bystrice s dĺžkou 5,672 km, ktorý sa otváral 27.júla 2012, je zatiaľ posledným úsek R1 smerom na Ružomberok. Následné pokračovanie tejto trasy smerom na Slovenskú Ľupču, popod Hiadeľské sedlo (resp. Kozí chrbát) do Korytnice a Ružomberka, v celkovej dĺžke okolo 50 km aj s napojením na D1 bolo naplánované ešte bývalým ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym. Na túto trasu už bolo vykonané aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), ale Vážneho nástupca Ján Fígeľ v apríli 2011 všetky prípravy na stavbu zastavil a odsunul až za rok 2016. Trasa R1 zatiaľ skončila pri priemyselnom parku Šalková…

Myšlienka spojenia Banskej Bystrice a Ružomberka rýchlostnou komunikáciou je veľmi racionálna a patrí do strategického severojužného rýchlostného  cestného prepojenia Maďarsko-Slovensko-Poľsko, podobne ako variant trasy Žiar nad Hronom-Turčianske Teplice-Martin.  Dnešná cesta cez Donovaly je trojnásobne viac zaťažená a nebezpečná hlavne pre tranzitnú kamiónovú dopravu, obzvlášť v zimnom období, nehovoriac o množstve obetí nehôd a ohrozenom životnom prostredí.

Najdôležitejšou otázkou pre ministerstvo dopravy je spôsob financovania a dostatok zdrojov. Pre väčšinu nových trás diaľnic a rýchlostných komunikácií prichádzajú do úvahy eurofondy najmä v novom programovacom období 2014-20, v menšej miere aj PPP projekty. Ich využitie je limitované  možnosťami štátneho rozpočtu, pričom v súčasnej napätej ekonomickej situácii je to okolo 260 miliónov eur ročne.

V lete 2012 štát odhadol celkovú cenu pokračovania R1 na trase Banská Bystrica-Ružomberok na cca 1,6 miliardy eur s rozdelením na tri časti, aj s tunelmi medzi Slovenskou Ľupčou a Korytnicou.   Viedla sa diskusia o spôsobe realizácie stavby, pričom podobne ako pri Severnom obchvate by zrejme prichádzal do úvahy PPP projekt.  Všetko však bude závisieť od toho, či a kedy sa dostane tento úsek rýchlostnej komunikácie do realizačného plánu ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti.

Je pochopiteľné, že ministerstvo dopravy preferuje dokončení diaľničného spojenia D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2019, ale nemožno zabúdať ani na rýchlostné komunikácie. Preto sme sa obrátili na banskobystrického župana a primátora, ako budú postupovať nimi vedené samosprávy v presadzovaní  pokračovania R1.

Banskobystrický župan Vladimír Maňka pre náš portál povedal: „V roku 2010, s podporou uznesenia zastupiteľstva samosprávneho kraja, som zaslal list bývalému ministrovi dopravy. Žiadal som ho, aby vláda zachovala harmonogram pokračovania vo výstavbe R2 Zvolen-Košice. V liste som ďalej upozornil na dôležitosť pokračovania R1 smerom na Ružomberok.

Súčasná vláda sa na svojom výjazdovom zasadnutí v Poltári uzniesla, že od polroka 2013 bude pokračovať v rýchlostnej komunikácii R2. Aj v projekte R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka samozrejme urobím všetko pre to, aby naša argumentácia bola úspešná.“ Podľa našich informácií už prebieha písomná komunikácia župana s ministerstvom dopravy a NDS.

Podobne postupuje aj primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola, ktorý uvádza: „To, že pokračovanie rýchlostnej cesty R1 vláda vyškrtla z priorít, nepokladám za šťastné rozhodnutie. V týchto dňoch smerujem ministrovi dopravy list, v ktorom apelujem na dôležitosť a význam dostavby rýchlostnej cesty do Ružomberka. Opätovne sa obrátim aj na primátora mesta Ružomberok, aby sme spoločne zvýšili tlak za náš spoločný záujem.

V liste primátor poukazuje na dôležitosť dostavby z hľadiska medzinárodnej tranzitnej dopravy, ako aj zlepšenia celkového dopravného prepojenia regiónu. V neposlednom rade je jedným z dôvodov, pre ktoré by sa podľa vedenia mesta jednoznačne mala zvážiť dostavba rýchlostnej cesty R1, prírodný význam Starohorskej doliny a tamojších vodných zdrojov, popri ktorých vedie súčasný horský prechod Donovaly

Je žiaduce, aby regionálna a mestská samospráva pri presadzovaní výstavby rýchlostných ťahov ciest v našom regióne opäť spojili sily, ako nedávno pri dostavbe prístupovej komunikácie na Pršany z eurofondov. Ekonomicky a sociálne ťažko skúšaný Banskobystrický región, ale aj ďalší rozvoj mesta  pod Urpínom sa bez kvalitnej cestnej infraštruktúry jednoducho nezaobídu.