Smutná správa zasiahla v týchto dňoch nielen rodinu Nábělkovcov, ale aj slovenské zdravotníctvo. Vo veku 96 rokov zomrela v Banskej Bystrici zakladateľka slovenskej anesteziológie MUDr. Darina Nábělková.

Darina Nábělková rod. Moncoľová (1923 – 2019)

Narodila sa 3. februára 1923 v Klenovci na Gemeri. Vyrastala ako mladšia z dvoch dcér, budúcich lekárok  v učiteľskej rodine. Gymnázium absolvovala v Rimavskej Sobote a v Tisovci. V rokoch 1942 – 49 absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a v roku 1957 ako prvá žena na Slovensku získala atestáciu v odbore anestéziológia.

Čo ju očarilo a pritiahlo k tejto náročnej disciplíne? Jeden z impulzov možno vztiahnuť k vojnovému času. V čase SNP a prechodu frontu bola v Klenovci, kde pôsobila ako vedúca Samaritánskej skupiny. Zhodou okolností sa stalo, že v prvých troch mesiacoch roku 1945 v Klenovci sídlila poľná nemocnica rumunskej armády. Pre mladú medičku bolo veľkou školou byť pri vážnych medicínskych zákrokoch s lekárskymi kapacitami z bukureštských nemocníc.

Operácie uskutočňované za komplikovaných okolností, v nevyhovujúcich podmienkach a neraz pri nedostatku utišujúcich prostriedkov, sa ako veľká skúsenosť uložili hlboko v jej pamäti a podieľali sa na budúcom chápaní významu anestézie pre obidve strany, pre pacienta, aj pre operujúceho lekára.

Cestu k anestéziológii nastúpila v Martine, ktorý bol po promócii v marci 1949 jej prvým lekárskym pôsobiskom. Tu sa v roku 1950 vydala za MUDr. Ludvíka Nábělka (*16. augusta 1923 v Banskej Bystrici – †18. júla 1989 v Trnave), neskoršieho dlhoročného primára urologického oddelenia trnavskej nemocnice, syna známeho bystrického lekára Ludvíka Nábělka.

Lekárska dvojica manželov Nábělkovcov opustila Martin koncom 50. rokov a na ďalšie roky života odišla spolu s dvoma malými deťmi Ludvikom a Mirou do Trnavy. Vtedy, ako i v dlhých ďalších rokoch, mala v osobnom aj v pracovnom živote veľkú oporu v partnerstve s Ludvíkom Nábělkom, ktorý bol počas SNP príslušníkom Vysokoškolského strážneho oddielu a stal sa  prvým primárom urologického oddelenia trnavskej nemocnice.

S manželom MUDr. Ludvíkom Nábělkom

„Boli sme natoľko takrečeno opojení pocitom odborného rastu, že napríklad aj pri príležitosti svadobnej cesty do Prahy sme s manželom, vybavení glejtom primára, urobili ,špionážnu´ návštevu kliniky prof. Diviša, kde nás veľmi ochotne pánom profesorom poverená asistentka Olga Vaněčková zoznámila s najzaujímavejšími pacientmi.“

píše Darina Nábělková v spomienkach, ktoré nazvala „Anestéziológia, moja láska neláskavá“

V povojnovej medicíne bola aplikácia anestézie nutnou, ale neatraktívnou súčasťou každodennej práce chirurgov a iných operatérov. Postupne sa však rozvíjala. Primárka Darina Nábělková bola osobnosťou lôžkového oddelenie ARO. V obmedzených priestoroch a s malým počtom ľudí sa snažila presadiť rodiaci sa odbor anesteziológie.

MUDr. Darina Nábělková v priebehu rokov vybudovala tím odborníkov a významný výsledok jej organizačného úsilia priniesol rok 1981, keď vzniklo lôžkové Oddelenie anestéziológie a resuscitácie. Jej prínos bol veľmi veľký nielen pre Trnavu, ale aj v slovenskom i česko – slovenskom meradle  Lekári i sestričky spomínajú a zároveň pripomínajú obetavosť pani doktorky Nábělkovej.

Darina Nábělková (vľavo) so zdravotnou sestrou Editou Laiferovou a chirurgom Bohumilom Písečným

Na častú neprítomnosť rodičov doma, spojenú so starostlivosťou o pacientov, má hlbokú spomienku aj dcéra Mira Nábělková, jazykovedkyňa, ktorá sa vydala za Karola Ježíka, prvého šéfredaktora SME:

„Často sa stávalo, keď sme boli malí, že po rodičov prišla sanitka, volali ich k naliehavým prípadom večer i v noci. Ostávali sme s bratom Ludvíkom sami doma. Braček ma tíšil, chlácholil, keď som plakala, že našich rodičov práve iní ľudia potrebujú.”  

Popri každodennej práci pri záchrane ľudských životov pôsobila Darina Nábělková aj vo sfére organizácie odborného života. Bola čestnou členkou Československej společnosti anesteziologie a resuscitace aj Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Po tridsiatich rokoch práce zasvätených anestéziológii odišla v roku 1985 Darina Nábělková do dôchodku. V Trnave prežila pol storočia, potom sa presťahovala do Banskej Bystrice k synovi Ludvikovi, známemu bystrickému psychiatrovi, ktorý sa o ňu staral s manželkou Alenou v Banskej Bystrici či sestrou Mirou v Prahe až do posledných chvíľ jej života.

Samotný Ludvík Nábělek o mame povedal:

„Spolu so sestrou Mirou sme boli až dojatí z toho, že naša mama si aj vo vysokom veku zachovala schopnosť tešiť zo života. Je to dar, keď Vám mama povie, že je tak rada s nami deťmi.“

Okrem povolania lekárky, ktorému sa Darina Nábělková venovala s plným nasadením, charakterizovala jej život aj láska k umeniu. Tá sa začala rozvíjať už v detstve v kultúrnom rodinnom prostredí, k literatúre aj s vlastným prednesom nespočetných zapamätaných básní, k hudbe s hrou na klavíri aj spevom ľudových piesní, k cestovaniu, v ktorom sa prelínal vzťah k prírode s túžbou poznávať nepoznané.

Posledná rozlúčka s MUDr. Darinou Nábělkovou bude v piatok 15. novembra 2019 v banskobystrickom krematóriu v Kremničke.  Česť jej pamiatke!