Popri množstve laických vyjadrení k navrhovanému výrubu stromov v banskobystrickom mestskom parku, ktorými ľudia po ataku miestnych aktivistov a opozičných politikov doslova zaplavili sociálne siete, sa akosi vytratil z verejného priestoru obsah s filozofiou samotného projektu obnovy nášho parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Preto nezaškodí vypočuť si názory odborníkov rôznych profesií na projekt obnovy Mestského  parku  v Banskej Bystrici na Tajovského ulici, ktoré zverejnili Radničné noviny a my vám ich prinášame v plnom znení.

Ing. Anna Faturová, Krajský pamiatkový úrad

Vegetačná zložka, teda stromy, sú jednou z hodnôt, ktoré v parku chránime, ale nie sú jedinou hodnotou. Park sa skladá z mnohých ďalších kompozičných zložiek, ako dispozícia, pôdorys, komunikačný systém, stavebné prvky, dekoratívne prvky, vodné prvky a tak ďalej. To všetko tvorí ten park, je to jeden celok a nemôžeme sa na to pozerať samostatne. Rada by som tiež obrátila pozornosť na skutočnosť, že ide o výnimočný park, ale rovnako aj výnimočne zložitý a komplikovaný, čo sa týka obnovy.

Keď sa pozriete na kompozíciu parku, uvidíte, že takmer 90 percent stromov v ňom je usporiadaných v alejách. Aleje sú predmetom ochrany a majú svoje špecifiká – musí ísť o jedince s rovnakými parametrami usporiadané podľa nejakých pravidiel. Obnovovať aleje je preto najzložitejšou úlohou. My momentálne vidíme dve cesty, ktorými sa môžeme uberať.

Pôdorys pôvodného parku podľa návrhu architekta Ármina Petza z 19. storočia

Jednou je zakonzervovať to, čo sa v parku ešte dá, čakať, a keď doslúži väčšina stromov, začať s obnovou. Ja považujem za rozumnejšiu druhú cestu – postupnú radikálnu obnovu. Pri radikálnej obnove sa, pochopiteľne, kompozičným výrubom nevyhneme. Aj výrub patrí medzi nástroje, akým sa udržiavajú a obnovujú takéto plochy.

Florentská charta presne definuje, čo je to historická zeleň a v samotnej charte je uvedené, že vegetácia je živý prvok, ktorý podlieha zmenám, je pominuteľný a obnoviteľný. Chceli by sme apelovať na dosiahnutie konsenzu, pretože ak nezačneme s logickou obnovou parku teraz, tak už ho v budúcnosti nikto neuvidí tak, ako ho teraz poznáme my.

Pôvodný historický mestský park z roku 1896

Ing. Pavol Hlaváč, PhD., Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny, Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene

V minulosti (r. 2013 a 2023) sme ako katedra hodnotili mestský park a máme aj praktické poznatky a skúsenosti. V súčasnej situácii môžeme potvrdiť, že park sa nachádza vo veľmi nepriaznivom zdravotnom stave. Vyskytuje sa tu množstvo škodlivých činiteľov – biotických, ale takisto bol park poškodený abiotickými škodlivými činiteľmi. Nemôžeme opomenúť antropogénnu činnosť – park je poškodený aj ľudskou činnosťou.

Je to priestor, kde sa pohybuje väčší počet ľudí. My odhadujeme okolo 200 stromov, ktoré sa vyskytujú v havarijnom stave a ktoré nespĺňajú prevádzkové požiadavky bezpečnosti stromov. Som presvedčený, že v mestskom prostredí je v prvom rade je dôležitá prevádzková bezpečnosť stromov. Park musí spĺňať všetky kritériá, aby sa v ňom obyvatelia a návštevníci mesta mohli pohybovať bez ohľadu na to, aké sú klimatické podmienky – či fúka alebo prší…

Niektorí ľudia tvrdia, že keď je strom zelený, tak je zdravý. Ale my tu nehovoríme len o zdraví, hovoríme aj o statickej stabilite. Napríklad tri stromy vyzerajú zdravo, ale po vyšetrení tomografom sa ukázalo, že majú rozsiahle hniloby. Tieto stromy majú výrazne narušenú statiku, môžu sa zlomiť aj bez vetra či búrky. My sa prikláňame k revitalizácii.

Na druhej strane, tá realizácia už mala byť v roku 2013, keď sme my robili prvý posudok. Tam sme hodnotili cca 70 stromov – 39 stromov sme hodnotili ako havarijný stav a 21 stromov sme označili ako rizikový, ale mohol ostať po ošetrení. Ráno, keď sa mala začať revitalizácia, tak sa vyhlásilo, že je hniezdenie vtákov a celá revitalizácia sa zastavila. Od roku 2013 dodnes je park v takom stave, v akom je, a jeho zdravotný stav sa len zhoršuje. Je najvyšší čas prikročiť k tomu, aby park mohol spĺňať všetky funkcie, ktoré má, a aby bol bezpečný pre ľudí. Strom je takisto živý organizmus ako človek.

 Ak sa strom nelieči, škodca má optimálne podmienky, aby sa vyvíjal. Sú tam aj vonkajšie vplyvy – v roku 2021 bola veterná kalamita, ktorá prispela k vzniku mechanických poškodení a rán, kedy mohli byť stromy infikované hubovými patogénmi. Sú tu aj dopady klimatickej zmeny. Dochádza k zhoršovaniu fyziologickej vitality. Takýmto sprievodným znakom sú adventívne výhony, ktoré hovoria o tom, že stromy nie sú v optimálnej fyziologickej kondícii. Ak strom už nespĺňa prevádzkovú bezpečnosť a je rizikom pre návštevníkov, treba ho odstrániť.

Pavol Hlaváč

Doc. Ing. Attila Tóth, PhD., autorizovaný krajinný architekt, Ústav krajinnej architektúry SPU v Nitre

Mesto pristúpilo k veľmi významnému a dôležitému kroku z pohľadu komplexnej rekonštrukcie a obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky. Je potrebné si uvedomiť, že je to priestor, ktorý vznikol pred vyše 200 rokmi a svoju súčasnú podobu nadobudol už takmer pred 130 rokmi. Samozrejme, platí to, že keď potrebujem alebo chcem obnoviť nejaký park, v tomto prípade historický park, tak to nie je možné realizovať bez nevyhnutných výrubov.

Má to dve roviny. Je nesporné, že výruby, ktoré súvisia so zabezpečením prevádzkovej bezpečnosti, sú nevyhnutné. Otázne môže byť, či v takom množstve a toľko drevín je potrebné z parku odstrániť. To súvisí s tým, že pokiaľ sa má obnoviť národná kultúrna pamiatka, tak je potrebné rekonštruovať nielen park ako plochu zelene, ale aj súvisiacu infraštruktúru – komunikačné siete, vybavenie prvkami, mobiliárom a podobne.

Vizualizácia parku z víťazného projektu

Park má slúžiť obyvateľom mesta, takže je možné, že niektoré výruby budú podmienené aj tou komplexnou rekonštrukciou. Niekedy sa nám môže javiť, že niektoré dreviny ešte niekoľko rokov môžu fungovať, no jedine za predpokladu, že v parku by sa udržiaval status quo, čiže bez akejkoľvek obnovy v najbližších rokoch by sa udržiavala len prírodná zložka pri živote a kultúrna obnova by mohla nastať až s odstupom niekoľkých rokov, možno desaťročí. Zdôrazňujem, že ja som nezávislý odborník, ktorý bol prizvaný, aby zaujal odborné stanovisko. Bol som aj súčasťou poroty, ktorá hodnotila architektonickú súťaž.

Súťaž bola overená Slovenskou komorou architektov. Zapojili sa do nej autorizované osoby z oblasti architektúry i krajinnej architektúry a nezávislá odborná porota vybrala tento víťazný návrh. Jeho autori sú aj autormi ďalších postupov, ako doplnenie detailov, následné posúdenie dendrológie a zosúladenie návrhu so súčasným stavom. Z môjho pohľadu je dôležité, aby sme sa spoliehali na odbornosť týchto ľudí.

Hovorí sa, že správny krajinný architekt alebo sadovník musí mať nielen rýľ, ale aj sekeru. A platí, že pokiaľ nejde o prírodnú rezerváciu niekde úplne mimo urbanizovaného prostredia, ale je to kultúrny priestor, tak do toho parku sa musí aj výchovne zasahovať. Niektoré dreviny, ktoré už majú perspektívu životnosti výrazne skrátenú, môžu uvoľniť priestor drevinám, ktoré zase tú perspektívu môžu plniť na najbližšie generácie.

Attila Tóth

Ing. Ondrej Chramec, Záhradnícke a rekreačné služby

Úlohou organizácie ZAaRES je starostlivosť o Mestský park. Organizácia vznikla v roku 1964, teda uprostred života mestského parku. Situácia v parku je taká, že sa tam nachádza veľa rizikových drevín v zhoršenom zdravotnom stave, ale aj v havarijnom stave, čo medziročne potvrdilo veľa posudkov. Zlý zdravotný stav drevín potvrdzuje aj fakt, že za posledné obdobie spadlo v parku 10 stromov.

My ako správcovia nemôžeme niesť zodpovednosť za predošlé rozhodnutia predošlých vedení, no musíme niesť zodpovednosť za súčasnosť. Preto sme v rokoch 2024 a 2025 ošetrili spolu 234 drevín, tieto dreviny budú v parku zachované do budúcna. Revitalizáciu vítame, pretože stav parku, ako som povedal, je veľmi rizikový. Oceňujem, že prebehla široká diskusia. Čo sa týka najbližších dní, čo by mali obyvatelia vedieť, my ako správcovia požadujeme zatvorenie parku kvôli bezpečnosti a odstráneniu tých najrizikovejších stromov, aby bola zabezpečená základná prevádzková bezpečnosť. Park má rozlohu 8,6 hektára, značnú časť tvoria práve zelené plochy, teda stromy, trávniky, istú časť tvoria chodníky a istú časť športoviská.

V parku sa evidovalo do 800 stromov, presný počet je relatívny pojem, lebo ako som spomenul, rýchlo prebiehajú degradačné procesy a neustále odstraňujeme nejaké dreviny, ktoré spadli alebo sa zlomili. Hovoril som o tých desiatich zlomených stromoch za posledné obdobie – my sme jeden z nich skúsili zabezpečiť statickou aj dynamickou väzbou, no napriek tomu to nevydržal a zlomil sa.

Čo sa týka dendrologických posudkov, ktoré boli v parku urobené, tak jeden z takých posledných bol robený v roku 2019, avšak aktuálny bol len krátko, pretože v roku 2021 prebehla v meste veterná kalamita, ktorá všetko dramaticky zmenila. Zlomilo sa množstvo stromov, my sme ich odstraňovali a sanovali, avšak vznikali veľmi hrubé rezy, na ktorých sa vlastne teraz prejavujú tie patogény, huby a hniloby.

Dendrologický prieskum z roku 2024 realizovaný v celom parku do trojky (zlý zdravotný stav) štvorky (ešte horší) a päťky (havarijný stav) vytypoval 428 drevín, z ktorých už aj tento počet nie je aktuálny, lebo niektoré spadli. V päťke, teda najrizikovejšej kategórii, sa aktuálne nachádza 208 stromov. Pri výrube stromov v rámci výrubového konania sa určuje náhradná výsadba, zákon to tak prikazuje. Náhradná výsadba bola celý čas komunikovaná s odborníkmi, aké dreviny vybrať, aby boli aj v budúcnosti prosperujúce.

Toto bolo komunikované tiež s pamiatkovým úradom, ktorý sa k tomu musel vyjadriť. Boli vybraté základné druhy ako sú lipy a javory, ale boli vybraté aj kvitnúce dreviny, keďže v minulosti absentovala v parku kvitnúca zložka a architekti ho chceli takto oživiť. Ako správcovia sme za to, aby sa náhradná výsadba realizovala v jesenných až zimných mesiacoch, kvôli lepšej adaptácii drevín vo výsadbe.

ZAaRES sa poučil z chýb minulosti, ktoré tam nastali pri výchove drevín, preto už teraz skladáme odborný tím pracovníkov, ktorí sa o park budeme starať, aby sme ho mohli odovzdať ďalším generáciám v dobrom stave a nie v takom, v akom sme ho zdedili my.

Ondrej Chramec

Víťazný tím krajinársko-architektonickej súťaže Gulačová Šereš architekti

Osobne nás veľmi zasiahla vyhrotená situácia a tento stav nás úprimne mrzí. Ako sami viete, spolu s mestom sa už vyše roka snažíme informovať verejnosť aj odborníkov o aktuálnom návrhu revitalizácie parku a stave drevín. Na základe uvedených faktov nás prekvapuje, že otázky k drevinám prichádzajú až teraz, hoci k tomu bolo v minulosti mnoho príležitostí a dostatok priestoru na otvorenú diskusiu.

V prvom rade by sme radi zdôraznili, že výsledkom úsilia mesta – a v konečnom dôsledku aj verejnosti – za uplynulé roky (v podobe mnohých diskusií, prezentácií a hľadania spoločných riešení) bolo zrevitalizovať park tak, aby bol otvorený pre všetkých. Konečným cieľom malo byť – a dúfame, že stále je – zrevitalizovať a sprístupniť park verejnosti. Parky boli od svojho vzniku určené na trávenie voľného času, prechádzky, stretnutia. V tomto duchu sme k obnove pristúpili, ako k priestoru na oddych vo vonkajšom prostredí, ktoré bude zároveň kvalitne a kultivovane spracované.

Vizualizácia obnoveného mestského parku

Treba uviesť, že kľúčovým faktorom pri tvorbe projektu bola pamiatková starostlivosť, pretože nejde o obyčajný park, ale o národnú kultúrnu pamiatku. To, čo má najväčšiu hodnotu a ochranu, je kompozícia parku – trasy chodníkov a aleje, ktoré ich lemujú. Tieto aspekty si plne uvedomujeme a po desiatkach až stovkách rokovaní a telefonátov je dnes projekt pripravený.

Chápeme, že z pohľadu vonkajších pozorovateľov, ktorí nie sú vtiahnutí do projektovej práce a komunikácie, sa môže projekt javiť ako skratkovitý. Ale verte, že za týmito „papiermi“ sú hodiny práce v teréne, diskusií, zberu dát, riešení a hľadania prístupov k daným problémom. Prosíme, aby ste sa pozreli aj na súčasný stav parku a na to, čo sa stane, ak sa revitalizácia neuskutoční. Naozaj si väčšina obyvateľov želá tráviť svoj voľný čas v prostredí, kde ich denne ohrozujú padajúce konáre alebo dokonca celé stromy?

Otázkou teda je, či po diskusiách na sociálnych sieťach, ktoré boli často bez kontextu a bez odbornej znalosti, bude mesto donútené park len zakonzervovať a sledovať jeho postupnú degradáciu, alebo ho bude musieť úplne uzavrieť z dôvodu bezpečnosti. Týmto by sme chceli požiadať, aby sa médiá a zainteresovaní pýtali aj ďalších záujmových skupín – a tých sú desiatky – či si želajú, aby sa park zrevitalizoval a stal sa živým priestorom, aj za cenu, že časť stromov bude musieť byť odstránená.

Architekti Lenka Gulačová a Irenej Šereš

Ing. arch. Martin Pavelek, architekt mesta

Mestský park je Národnou kultúrnou pamiatkou z dôvodu, že je reprezentatívnou ukážkou vývoja záhradného umenia na našom území. Predmetom pamiatkovej ochrany je dispozícia parku, trasovanie chodníkov a najmä vegetačná podstata, teda stromy. Je rozdiel obnovovať bežný park a park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Pri bežnom parku proces obnovy nie je tak zložitý, pri mestskom parku v Banskej Bystrici musíme postupovať v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorý presne určuje podmienky obnovy. Časť verejnosti požaduje z ekologických dôvodov ďalšie odborné prieskumy v parku a viac riešení zameraných na ochranu prírody. Nie všetky tieto požiadavky však dokážeme splniť a zároveň postupovať v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu.

Pri plánovaní obnovy mesto spolupracuje s Krajským pamiatkovým úradom, ale rovnako aj so Štátnou ochranou prírody. Mesto nedostalo do Štátnej ochrany prírody žiadne zamietavé stanovisko k obnove parku. Našim cieľom je nájsť rovnováhu medzi ochranou prírodného prostredia a zachovaním kultúrneho dedičstva, aby sa pri obnove alebo úpravách rešpektovali oba aspekty hodnoty územia. Mesto neodmieta dialóg o ekologických aspektoch pri obnove v parku, avšak môže ich akceptovať iba do takej miery, aby neporušilo literu zákona.

Martin Pavelek