O českej vedkyni doc. RNDr. Irene Koutnej, Ph.D. a jej tíme vedcov z brnenského laboratória – Centra bunkového a tkanivového inžinierstva Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity sme už písali, keď v decembri minulého roka ukončili prvú fázu pozoruhodnej klinickej štúdie.

Skúmanie pamäťovej bunkovej imunity po prekonaní covidu

Tím docentky Koutnej pred rokom zaviedol metodiku testovania pamäťovej T-bunkovej imunity po prekonaní ochorenia COVID-19. Na to mali stanovenú prvú klinickú štúdiu, v rámci ktorej dlhodobo sledujú asi stovku pacientov, ako sa po prekonanej chorobe pamäťová stopa vyvíja a ako klesá v čase.

Mali pacientov po niekoľkých týždňoch od infikovania sa, po pol roku a po deviatich mesiacoch od nákazy. Zistili, že toto ochorenie, nie u všetkých, ale u väčšiny, navodí kvalitnú pamäťovú imunitu. Získané pamäťové bunky klesajú iba postupne a nedochádza k nejakému hlbokému prepadu v čase. Pravdou je že, hladina buniek v tele v prvých mesiacoch klesá rýchlejšie, ale potom sa klesanie spomalí a vidno mierny pokles v čase.

Pamäťová bunková imunita

Princíp je taký, že telo si pre zvládnutie infekcie najskôr vybuduje armádu T-lymfocytov, tie potom aktivujú B-lymfocyty, ktoré následne produkujú protilátky. T a B – lymfocyty sú pamäťové bunky. Táto pamäťová imunita je niečo, čo v ľudskom tele  môže pretrvávať aj roky.

Ak si ju človek vybuduje, tak je schopná určitou mierou chrániť človeka od ťažkého priebehu infekcie dlhšiu dobu. Podobný stav má navodiť  aj očkovanie. To znamená, že nejde o to, aby sa človek vôbec neinfikoval, ale o to, že ak sa infikuje, nemá fatálny priebeh ochorenia.

Podľa vedúcej výskumu doc. Ireny Koutnej majú pacienti po uzdravení dostatočné množstvo pamäťových buniek, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia v prípade ďalšej infekcie.

Tím docentky Koutnej

Testovanie fungovania pamäťových buniek po očkovaní a čo s tým súvisí

Druhú štúdiu zahájili na konci roka 2020, tesne predtým, ako lekári z ich nemocnice dostali prvú dávku očkovania. Tá zisťuje, ako sa po očkovaní vyvíja pamäťová imunita. Testovali vakcínu Pfizer.

Vedci zaoberajúci sa skúmaním pamäťových buniek  a vytváraním imunity v ľudskom tele po prekonaní covidu, ktorá na istý čas dokáže chrániť človeka pred ďalším napadnutím koronavírusom, teraz skúmajú chovanie sa pamäťových buniek človeka aj v súvislosti s očkovaním a následným získaním imunity.

Docentka Irena Koutná tvrdí, že ľudia musia prevziať zodpovednosť sami za seba a nie sa slepo spoliehať len na očkovaniu, ktoré však  nie je samospasiteľné. Z poznatkov jej tímu napríklad vyplýva, že hypotéza o tom, že horší priebeh choroby rovná sa lepšia následná imunita, sa vôbec nepotvrdila:

„Skôr naopak. Mali sme menšiu skupinu ľudí, čo boli na JIS a ich imunita bola skôr nižšia než napríklad u tých, čo mali slabší priebeh choroby. Toto s tým vôbec nesúvisí. To naozaj súvisí s tým, aké máte genetické dispozície a ako si udržujete svoj imunitný systém.“ 

Lymfocyty

Na to sa podľa Koutnej málo upozorňuje, preto sú niektoré priebehy ochorenia na COVID-19 tak ťažké.

„Jednak je tu samozrejme britská mutácia, ktorá je oveľa agresívnejšia, ale veľkú úlohu zohráva aj fakt, že máme 62 % občanov s nadváhou a až 25 % obéznych. Ďalej má na to vplyv všetko, čo sa tu okolo nás deje, na zdraví a kondícii to veľa nepridá.“

Ďalej Koutná hovorí:

„Je nevyhnutné, aby mal človek dostatočnú fyzickú aktivitu. Netreba, aby bol nejako extra chudý, to z hľadiska imunity tiež nie je dobré. Človek jednoducho musí mať zdravú svalovú hmotu aj zdravú vrstvu tukového tkaniva. Nie príliš chudý, nie príliš tučný. O ľuďoch, čo majú vysoké BMI, vieme, že na nich nefunguje ani očkovanie,“ 

a dodáva:

„To už ukázala talianska štúdia. Veľká vrstva tukového tkaniva u človeka veľmi limituje funkcie imunitného systému. Svalovina naopak je metabolicky veľmi aktívna a núti telo neustále fungovať a s tým súvisí aj imunita. Fyzická aktivita navyše, aspoň u väčšiny ľudí, vyplavuje hormóny šťastia, ktoré veľmi priaznivo pôsobia na imunitný systém. Treba spomenúť aj nutnosť kvalitného stravovania a pobyt na čerstvom vzduchu.“

Irena Koutná

Koutná je presvedčená, že naše uzavretie sa doma s minimálnym vychádzaním na čerstvý vzduch,  najmä teraz na jar ,nie je dobré, pretože nedostatok kyslíka vedie k horšej funkcii imunitného systému. Takže celkové nastavenie dnešnej spoločnosti je také, že náš imunitný systém ničí.

A toto si myslí docentka Koutná o očkovaní: 

„Očkovať ľudí, ktorí už prešli covidom a majú pamäťové bunky, je v tejto chvíli nezmysel. Tým, že takýto ľudia sa napriek tomu nechávajú očkovať, vlastne uberajú dávky vakcín , ktoré by mali ísť ľuďom, ktorý sa s vírusom doposiaľ nestretli. Nemôžeme ani vedieť, ako to zacvičí s naším imunitným systémom, pokiaľ sa tieto dve veci stretnú. Kto hovorí, že nijako, tak klame, a kto hovorí, že je to zle, tiež klame. Informácie zatiaľ nemáme. Že je to zbytočné, je jediné, čo vieme povedať.“

Zlé však je aj to,  keď ľudia, čo sa očkovať nenechajú, hoci chorobu prekonali, by mohli byť šikanovaní tým, že by nemohli cestovať a žiť normálny život, pritom sú na tom z hľadiska imunity často aj lepšie, ako tí zaočkovaní.

„Mne osobne nedáva zmysel očkovať ľudí vo fertilnom (plodnom) veku, to znamená ľudí, ktorí sú mladí a plánujú splodiť deti, ak teda samozrejme nejde o rizikovú skupinu. Nechcem, aby to vyzeralo, že nie som zástanca očkovanie. Práve naopak. Nemôžem sa zmieriť s tým, že niektorí rodičia odmietajú očkovať svoje deti v odskúšaných schémach, čo je pre mňa nepochopiteľné. Ale veľmi ma mrzí, že sa takto tlačí na očkovanie ľudí vo fertilnom veku a mladistvých. Buďme úprimní, my ako ľudstvo nemáme informácie o tom, ako vakcína funguje, my nevieme, či sa napríklad nejaké dlhodobé efekty neprejavia za 10 alebo 15 rokov. Fakty jednoducho ešte chýbajú,“

uzatvára tému Irena Koutná s tým, že ona by očkovala v prvom rade populáciu, ktorá je riziková. Neočkovala by toho, kto sa očkovať nechce a je mladý, zároveň by nikoho kvôli tomu neobmedzovala.

Ťažký život nekonformných vedcov a lekárov

Otázka znie, prečo sa aj vedci na Slovensku (až na pár výnimiek) nevenujú viac skúmaniu pamäťovej T-bunkovej imunity, prevencii a liečbe, ale sústreďujú sa skôr na testovanie či očkovanie ľudí proti chorobe COVID-19.

Zároveň v našej spoločnosti chýbajú verejné debaty odborníkov s rôznym nazeraním na riešenie pandémie koronavírusu s hľadaním praktických východísk podložených výskumom.  Miesto toho sme skôr svedkami toho, že keď sa objaví iný ako väčšinový názor „jednej pravdy“, jeho šíritelia sú viacerými mainstreamovými médiami a štátu oddanými odborníkmi označení za konšpirátorov.

Prácou vedcov je však pochybovať o veciach a javoch okolo nás, skúmať ich koreláciu (súvzťažnosť) a kauzalitu (príčinnosť), na základe dôkazov potom vyslovovať hypotézu, ktorá sa na začiatku nemusela zdať tá najpravdepodobnejšia.

Preto netreba hneď zatracovať ľudí,  ako je napríklad molekulárna biologička Soňa Peková, nositeľ Nobelovej ceny za objav liečby rakoviny pomocou inhibície negatívnej imunitnej regulácie profesor Tasuku Honjo či parazitológ Jaroslav Flegr len za to, že na základe vlastného skúmania zastávajú názor, že  rýchlo mutujúci koronavírus  SARS-CoV-2 nie je prirodzeného pôvodu pochádzajúci zo zvierat, ale skôr umelý, ktorý pravdepodobne unikol z laboratória, hoci WHO s väčšinou vedcov si myslia niečo iné.

Rovnako je to s doktorom Igorom Bukovským, ktorý presadzuje prevenciu so zdravou výživou a životosprávou, kritizujúc niektoré jednostranné a nesprávne zásahy štátu do riadenia boja s pandémiou a obmedzovanie ľudských prác, alebo s docentom Pavlom Törökom, ktorý so svojím tímom lekárov dokáže liečiť ivermektínom v spojení s ďalšími lekárskymi postupmi aj ťažkých covidových pacientov. Obom ľudia rozumejú, ale u mnohých kolegov z lekárskych či vedeckých kruhov patriacich k mienkotvornému táboru nevzbudzujú dôveru. A mohli by sme pokračovať s ďalšími menami, ktoré sú zatiaľ skôr hlasom volajúceho na púšti.

Škoda, lebo čas a sám život môžu ukázať, že títo nekonformní vedci a lekári mali pravdu a väčšina ich oponentov sa mýlila. Čo bude potom?