Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici si Vás dovoľuje srdečne pozvať už túto sobotu 13. apríla 2019 do Thurzovho domu spoznať malebnú slovenskú dedinku Polichno.

Sobotňajší program v Thurzovom dome

Predstaví sa Vám jedna z tradičných, takmer zabudnutých techník zdobenia vajíčok leptaním. O 13:30 a 15:00 hod. si môžete vypočuť prednášku etnologičky Emílie Mázorovej.

Najmenší  návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a súťaž o poctivý polichňanský med. Akcia  v sobotu 13. apríla od 13:00 hod v Thurzovom dome na Námestí SNP.

Kraslice z Polichna

Polichno (v minulosti Polichna, maď. Polichnó, Parlagos)  je obec v okrese Lučenec   Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1467. Patrila Divínskemu hradnému panstvu, v 16. storočí Haličskému 1panstvu a viacerým zemepánomObyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka, robili sa tu originálne kraslice.

„Etnograf a národopisec Adam Pranda robil v 50 – tych rokoch terénny výskum kraslíc po celom Slovensku. Tradičnú ornamentiku zaznamenal aj v Polichne,“

hovorí Emília Mázorová z Novohradského múzea, ktorá vzácne vzory objavila v Prandovej publikácii. Historickú ornamentiku prekreslila v minulom storočí Anna Ambrošová z Polichna. Vajíčka sa dostali do depozitu Ústredia ľudovej umeleckej kultúry.

Polichnianske vzory sú raritou. Žiadna iná dedina z okolia Lučenca nemá z tohto obdobia zachovanú ornamentiku. Jednou z príčin je aj to, že oblievači darované vajíčka zjedli a z bohatých vzorov ostali len kúsky škrupiny.

„Z nášho regiónu máme zdokumentovanú ornamentiku z Cerova a Dolnej Strehovej, kde na farbenie používali odvary z rastlín. Z obilnín vytvorili zelenú farbu, kombináciou červenej kapusty a repy maľovali na červeno,“

dodáva etnografka Mázorová a pokračuje:

„Kraslice z Polichna sú zaujímavé aj technikou. Ženy ich varili napríklad s cibuľovými šupkami, aby boli hnedšie. Potom ich zdobili leptaním tak, že kúsok drievka namočili do octu či šťavy z kyslej kapusty. Táto technika je najstaršia a je veľmi vzácna aj kvôli svojej náročnosti.“

Na zdobenie vajíčok mala vplyv reformácia. Vajce dovtedy symbolizovalo zrodenie či zmŕtvychvstanie, preto ho zvykli dávať zosnulým pod truhlu. Motívy, ktoré naši predkovia vkreslili do vajíčok, boli prevažne prírodné. Na vzoroch sú tak zachytené rastliny, kvety, ale aj pracovné náradie ako hrable či rebríky.

„Okrem prírodných a geometrických motívov sa zachovali aj grafické. Na kraslici tak možno nájsť aj meno konkrétneho oblievača,“

vysvetľuje Mázorová.

Rodisko Boženy Slančíkovej Timravy

Božena Slančíková Timrava sa narodila 2. októbra 1867 v Polichne, v rodine evanjelického farára. Hoci nežila v centre spoločenského a kultúrneho diania, stala sa národnou spisovateľkou, uznávanou prozaičkou a dramatičkou.

Dodnes je z jedného z okien rodného domu Boženy Slančíkovej Timravy zachovaný výhľad na dom, v ktorom žila rodina inšpirujúca spisovateľku k napísaniu Ťapákovcov.