Pracovný tím na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pokračuje v archeologickom výskume na vedecké a dokumentačné účely pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke, v lokalite masových popráv a povstaleckej obrany počas II. svetovej vojny.

Archeologický výskum

Počas povrchového prieskumu s detektormi kovov v apríli tohto roka sa podarilo výskumnému tímu s presnosťou identifikovať miesta v lokalite protitankovej priekopy a betónového bunkra, kde sa masové popravy v minulosti vykonávali.

„Doposiaľ bol chránený len pamätník a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany danej lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť pamiatkarom relevantné doklady, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať. Druhotným vedeckým zámerom je objaviť niečo nové. V júni plánujeme vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, s cieľom identifikovať miesta popráv. Na jeseň by sme chceli realizovať druhú fázu – v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop,“

uviedol docent Pavol Šteiner.

Pavol Šteiner

V dňoch od 17. do 21. júna 2024 sa uskutočnia terénne výkopové práce, a teda sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra. Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil i rozmery priekopy, ktorá bola nafotená v roku 1944, ale nebola nikdy skúmaná. Treba pripomenúť, že na Slovensku a ani v okolitých krajinách sa doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval.

Identifikáciou miest budovania povstaleckej obrany, masových popráv a miest neskorších exhumácií, ktoré by zodpovedali historickým udalostiam, overeným predchádzajúcim  archívnym a dokumentačným výskumom, môžu pamiatkari získať  ďalšie argumenty na zvýšenie úrovne ochrany pamiatkových a pietnych hodnôt objektov danej lokality, konkrétne rozšírením súčasného ochranného pásma existujúcej NKP na jej širšie okolie.

Pamätník v Kremničke

Banskobystrická samospráva sa dlhodobo a dôkladne stará o vojnové hroby a pietne symboly, ktoré sa v meste pod Urpínom nachádzajú. Patrí k nim aj národná kultúrna pamiatka, Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke, ktorého areál sa v roku 2019 podarilo obnoviť.

Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke má svoju dôstojnú podobu zásluhou významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Sprístupnený bol v roku 1949 a za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený o 14 rokov neskôr. Roku 1995 bol doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom, symbolickým svietnikom Menora, ktorého autorom je slovensko – izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.

V Kremničke resp. v neďalekom priestore južne od obce boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice. Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných.

Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG.

Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke. K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945.

Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke. Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku.

Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450), okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl.

Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.