Historická a kultúrna pamiatka – Medený hámor je v centre pozornosti zástupcov mesta Banská Bystrica, poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva aj mnohých aktívnych ľudí či iniciatív už dlhodobo.

Keďže nepatrí do majetku mesta, primátor Ján Nosko sa už niekoľko rokov snaží rokovať s majiteľmi a hľadať riešenia, ako získať do vlastníctva miesto, ktoré je neodmysliteľne späté s našou banskou tradíciou. Na aktivitách vedúcich k záchrane Medeného hámra, tvorbe zámeru jeho obnovy či budovaní aktívnej komunikácie s verejnosťou bude pracovať aj novovytvorená pracovná skupina.

Pracovná skupina

Niekdajší veľkovýrobný podnik na území Slovenska, ktorý fungoval nepretržite 500 rokov (1496 – 1991), je často témou rôznych diskusií na sociálnych sieťach či odborných fórach.  Ešte v roku 2016 hovorili majitelia, dnes už chátrajúcich nehnuteľností Medeného hámra, o svojich súkromných zámeroch, s ktorými sa vedenie mesta nestotožnilo.

O rok neskôr banskobystrickí poslanci MsZ prijali uznesenie, ktorým zaviazali primátora Jána Noska, aby vstúpil do rokovania s vlastníkmi týchto objektov za účelom ich získania do majetku samosprávy. Vypracovanie znaleckých a statických posudkov reálne ukázalo, v akom stave sa budovy nachádzajú.

„Aktuálne vyvíjame aktivity na prípravu a nadobudnutie dvoch zo štyroch existujúcich objektov Medeného hámra a pozemkov pod nimi do majetku mesta. S vlastníkmi tejto najvýznamnejšie technickej pamiatky Banskej Bystrice sme viackrát rokovali o cene a na jej odkúpenie odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo finančné prostriedky vo výške 250 000 eur. Som rád, že sme sa posunuli ďalej a vznikla aj oficiálna pracovná skupina, ktorá bude pracovať na záchrane objektov poslednej bystrickej pamiatky pripomínajúcej medenú slávu nášho mesta. S projektom Medeného hámra počítame aj v dôležitých strategických dokumentoch,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Ján Nosko

Pracovnú skupinu tvoria členovia iniciatívy Za! Medený hámor – Iveta Niňajová, Lívia Gažová, Juraj Havlík a poslanci banskobystrického mestského zastupiteľstva – Hana Kasová, Vladimír Sklenka, Marcel Pecník a Stanislav Mičev, ktorý bude stáť na čele novovytvoreného tímu. Pracovná skupina plánuje zapojiť do procesu tvorby zámeru využitia objektov Medeného hámra aj verejnosť, subjekty občianskeho a súkromného sektora a ďalších partnerov. Jej úlohou v najbližšom období preto bude príprava aktivít, ktoré umožnia všetkým záujemcom zapojiť sa a vyjadriť svoj názor.

„Pred nami je ešte dlhá cesta od hľadania partnerov, ktorí by si zámer obnovy Medeného hámra osvojili, cez snahy získať mimorozpočtové zdroje na revitalizáciu týchto historických objektov, ktoré majú nepochybne obrovskú cenu. Verím, že pracovná skupina sa časom rozšíri aj o ďalších odborníkov,“

dopĺňa Nosko.

Ak máte záujem dozvedieť sa o pracovnej skupine viac, prípadne sa stať jej členom, kontaktujte predsedu tímu Stanislava Mičeva na e-mailovej adrese stano.micev@gmail.com alebo na t. č. 0918 899 400.

Medený hámor

Medený hámor

V roku 1495 Ján Thurzo spolu s Jakubom Fuggerom založili Thurzovsko-Fuggerovskú obchodnú spoločnosť pod názvom Ungarischer Handel, ktorej základom sa stal Banskobystrický mediarsky podnik Neusohler Kupferhandel. Sídlil v meste pod Urpínom a  tvorili ho bane, huty a hámor.

Po roku 1496 bola pôvodná taviaca huta pri potoku Bystrica prebudovaná na výrobný areál Medený hámor. V tejto prevádzke sa finalizovala výroba v rámci Banskobystrického mediarskeho podniku.

Po Kremnickej mincovni bol Medený hámor najdlhšie fungujúcim závodom na území Slovenska. Najväčší celosvetový rozmer dosiahol počas rokov 1495 – 1546, keď sa slovenská meď z Banskej Bystrice a Ľubietovej vyvážala do celého sveta a predávala sa na najvýznamnejších európskych trhoch.

Obnova Medeného hámra v európskom kontexte

Nositeľom myšlienky obnovy Medeného hámra a nadviazanie spolupráce s významnými európskymi mestami na ceste medi z Banskej Bystrice je historik a mestský poslanec Vladimír Sklenka:

„Celý areál Medeného hámra sa už určite nepodarí zachrániť. Preto sa treba sústrediť na reálnu záchranu objektov, ktoré by boli premostením medenej cesty z Banskej Bystrice na Španiu Dolinu, kde sa nachádza Múzeum medi. Pre mesto Banská Bystrica by to prinieslo určite viacej pozitív. Musíme konať, hoci sme už o mnohé pamätihodnosti z neho prišli. Nemajú to nikde v Európe, je to jediná slovenská vec celosvetového významu. Banskobystrická meď sa vyvážala do celého sveta cez portugalský prístav Lisabon do Afriky, Indie dokonca aj Číny.“

Vladimír Sklenka

V piatok 3. mája 2019 bola v nádherných priestoroch historickej radnice nemeckého mesta Augsburg slávnostne otvorená Európska fuggerovská cesta. Na otvorení tohto celoeurópskeho projektu sa zúčastnila aj oficiálna delegácia nášho mesta, vedená z poverenia primátora poslancom Vladimírom Sklenkom.

Banská Bystrica sa spoločne s nemeckými mestami Augsburg a Bad Hindelang, s rakúskymi mestami Schwaz a Hall, s talianskym Sterzingom a tiež s predstaviteľmi šľachtickej rodiny Fuggerovcov stala zakladajúcim členom projektu, pre Slovensko tak výnimočného, na ktorom treba stavať.

Preto trošku prekvapilo, že pracovnú skupinu nevedie práve ten, ktorý to všetko vymyslel, ale to je možno iba technická záležitosť. V každom prípade prvoradou úlohou je získať objekt Medeného hámra do majetku mesta, aby sa dalo uvažovať o jeho obnove. Všetko je otvorené…