Stredoslovenské múzeum vo svojom tradičnom cykle ponúka stretnutie s osobnosťou Mateja Bela

História
0 /

Banskobystrické Stredoslovenské múzeum aj v roku 2021 pokračuje v obľúbenom cykle Stretnutia s minulosťou. Sledovať ich môžete priamo na sociálnej sieti tejto kultúrnej inštitúcie. V dnešnom vydaní bude hosťom docent Imrich Nagy, ktorý sa zameria na dielo polyhistora Mateja Bela.

Zaujímaví hostia a rôznorodé témy, ktoré súvisia s našou minulosťou. To všetko sa spája s podujatím Stretnutia s minulosťou. Svojim priaznivcom sa múzeum snaží priblížiť nielen zaujímavé osobnosti a ich tvorbu, ale aj zaujímavé a často aj nové informácie súvisiace s históriou Slovenska. Dnes sa cyklus zameria na jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie, polyhistora Mateja Bela.

Matej Bel

Matej Bel

Tento vlastenec a vzdelanec je posudzovaný ako význačný európsky vedec 18. storočia. Svedčia o tom aj viaceré ocenenia, ktoré za svoju tvorbu získal. Zaslúžil sa napríklad o vydávanie Bratislavských novín a za jeho životné dielo možno považovať Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku. Fakt, že na Mateja Bela sa aj dnes musíme pozerať ako na človeka, ktorý zanechal dôležitú stopu v dejinách Slovenska, potvrdzuje aj  univerzita v Banskej Bystrici, ktorá nesie jeho meno.

Tieto slová potvrdzuje aj historik Imrich Nagy z Filozofickej fakulty UMB:

V poslednom desaťročí dielo Mateja Bela znovu ožilo v nových a vo väčšine prípadov aj v úplne prvých prekladoch do slovenčiny. Aký je dôvod tohto oneskoreného záujmu o Bela a jeho dielo? Čo môže ponúknuť dnešnému čitateľovi, ktorý sa zaujíma o výskum regionálnych dejín? Na príklade Belovho opisu Zvolenskej stolice si zodpovieme tieto aj ďalšie súvisiace otázky a pozrieme sa aj na perspektívy belovského výskumu v najbližšom období.“

Imrich Nagy

Imrich Nagy

Stretnutia s minulosťou na tému Matej Bel a výskum regionálnych dejín si môžete pozrieť už v stredu 27. januára 2021 na facebookovej stránke Stredoslovenského múzea https://www.facebook.com/stredoslovenske.muzeum/. Priamy prenos sa začne o 18:30 hodine.

Matej Bel (1684 – 1749)

Patril medzi najväčších uhorských učencov 18. storočia, bol členom mnohých vedeckých európskych spoločností a nazývali ho „veľkou ozdobou Uhorska“. Narodil sa 24. marca 1684 v Očovej pri Zvolene v rodine poddaného sedliaka.

Základné školy vychodil v Lučenci, v Kalinove, evanjelické lýceum v Banskej Bystrici a gymnázium v Bratislave, vysokoškolské štúdium absolvoval na nemeckej univerzite v Halle, kde popri teológii študoval aj dejiny, jazyky a prírodné vedy. Po návrate zo štúdií bol evanielickým farárom v Banskej Bystrici a prorektorom lýcea.

Po potlačení Rákócziho povstania, s ktorým sympatizoval, odsúdili ho na smrť, ale nakoniec omilostili. Roku 1714 nastúpil na miesto rektora na Evanielickom lýceu v Bratislave, kde sa stal neskôr aj farárom. A práve v období  bratislavského pôsobenia vrcholí jeho vedecká činnosť.

Matej Bel

Matej Bel

Podrobný plán vlastivedného výskumu Uhorska opísal v latinskom diele Hungariae antiquae et novae Prodromus (Posol starého a nového Uhorska), ale vrchol jeho vedeckého výskumu predstavovalo vlastivedné dielo Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné znalosti o novom Uhorsku), v ktorého štyroch zväzkoch na vysokej odbornej úrovni zhrnul poznatky o Uhorsku.

Napísal ho z poverenia samotného cisára Karola VI. Bol autorom ďalších základných diel, napríklad o uhorskom poľnohospodárstve Tractatus de re rustica Hungarorum (Rozprava o uhorskom poľnohospodárstve), v ktorom sú zaujímavé a cenné údaje aj o živote nášho ľudu, a tiež autorom stručného prehľadu zemepisu Uhorska.

Hoci bol Bel uhorským vlastencom, nezakrýval svoj slovenský pôvod a uvedomenie. Vo svojich dielach zdôrazňoval starobylý pôvod Slovákov, bránil ich rovnoprávne postavenie a obdivoval ich zdatnosť a jazyk. Preto boli vzdelaní Slováci právom hrdí na tohto polyhistora, na jeho členstvo v učených spoločnostiach a akadémiách (Londýn, Jena, Berlín, Olomouc) i na povýšenie do šľachtického stavu a na zlatú medailu, ktorou ho vyznamenal pápež Klement XII.

Matej Bel zomrel 25. augusta 1749 na mŕtvicu, keď sa vracal z nemeckého Altenburgu do svojej Bratislavy. Po ňom je pomenovaná Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zdroj: Kristína Hatarová a (dem), Foto: ilustračné a archív