Opäť sa nám stretáva starý rok s novým. Napriek komornej atmosfére v spoločnosti je čas na trochu domácej veselosti, poohliadnutia sa za udalosťami končiaceho roka, ktoré sa nám vryli do pamäti, čas blahoželaní a optimistických  plánov do nasledujúceho, dúfajme že lepšieho roka 2022.

Rok za nami, rok pred nami

Bol to zvláštny rok, ktorý sa opäť niesol nielen v znamení covidu. Kým v prvej vlne koronakrízy pred dvomi rokmi sme sa s covidom  vyrovnali vďaka súdržnosti ľudí a dobrým riadením štátu, v ďalších vlnách to už bolo horšie. Až sa zdá, akoby sa nám to vymykalo z rúk.

Ľudia sú unavení z neustále sa meniacich pravidiel hry na zodpovednosť a nahnevaní na tých tam hore, ktorí často vodu kážu a víno pijú. Pomoc štátu je malá, mnohí sociálne slabší ľudia, ale aj živnostníci a podnikatelia prichádzajú nielen o ilúzie, ale postupne aj o živobytie. Nežije sa na Slovensku ľahko. Vládne chaos a neistota z toho, čo nás ešte čaká.

Keď sa to tak zoberie, oslavovať veru nie je veľmi čo. Napokon z objektívnych dôvodov nielen v našom meste po súkromných Vianociach nebude silvestrovský ani novoročný ohňostroj. Musíme si vystačiť sami v domácich „bublinkách“.

Ale aby sme neboli takí skeptickí z toho, čo sa deje okolo nás. Skúsme prekonať túto náladu tým, že sa budeme snažiť myslieť pozitívne na budúcnosť, ktorú by sme si mohli my sami urobiť lepšou, ako je naša súčasnosť.

Spoliehajme sa pritom na seba, blízkych, priateľov a zdravý sedliacky rozum. Aspoň porozmýšľajme o tom, ako na to. No a k tomu azda nezaškodí trochu láskavého humoru majstra Satinského.

Nezadržateľný smiech

Čučoriedky, nezadržujte smiech! Je to zdraviu škodlivé a v istom zmysle aj pokrytecké. Raz sa mal začať kar na počesť zomretého Joža Badányiho. Smútiaci pozostalí sa zhromaždili po pohrebe v salóne reštaurácie Bronx, a keď už sedeli, pre istotu sa vdova po Jožovi Badányim spýtala: „Sme tu všetci?“

A vzadu sa ozval hlas dákeho pozostalého: „Akurát Jožo Badányi zostal na cintoríne!“ Na to sa všetci tak strašne rozosmiali, že ani nemohli začať jesť. Ešte aj čašníci sa prehýbali od náhleho nezadržateľného smiechu ako besní.

Nie. Tieto namáhavé momenty si musíme zľahčovať. My, čo žijeme, čo sme nespadli, čo sme v poriadku, sa smejme zdravo a slobodne. Ktovie, dokedy to potrvá?

Moji milí Slováci

Fantazírujem celý život o takomto Silvestri. Poďme sa o polnoci ovoňať! Skúsme vnímať ľudské pachy. Vykašlime sa na reči a buďme ticho. Poďme do seba, ako to robia v Oriente ľudské tvory najbližšie k prírode (už len to ich mnohoženstvo je múdre).

Skúsme sa zamyslieť nad tým, či zo samých seba nevysúkame nejaký nápad do Nového roku! Tak ako pavúci dostali nápad vyrábať si sami svojim zadkom pavučinu a celý svet už veky uznanlivo pokyvuje hlavou pri pohľade na ich jemnučké, užitočné siete.

Jednoduchý človek tiež nemá „útrapy z rozumu“. Zaspieva si „Sedí sokol na javore…“ alebo sa zahryzne do makovo-jablkovej štrúdle starej mamy a rozplače sa od šťastia! To sú vynálezy! O fujare – trombite ani nehovorím.

Skúste stiahnuť na Silvestra zvuk na televízore, priložiť nos k čerstvému krajcu chleba, k cesnaku a zavrite oči! Natiahnite sa na gauč – možno sa nejaký nápad dostaví.

Od Júliusa Satinského je aj jeden skvelý aforizmus, ktorý sa hodí do každej doby: 

„Človek má päť zmyslov. Koľko má nezmyslov, to sa nedá spočítať.“

A na záver…

Redakcia Bystricovín želá všetkým Bystričankám a Bystričanom v novom roku  veľa zdravia a šťastia. A nezabudnite, že každý problém sa lepšie rieši s pozitívnou mysľou, aj keď to niekedy na pohľad vyzerá  ťažšie, ako to v skutočnosti je. PF 2022!