Vo štvrtok uplynie 77 rokov od úmrtia slovenskej spisovateľky a národnej buditeľky Terézie Vansovej. Mesto Banská Bystrica, Literárne a hudobné múzeum ŠVK a Zvolenský seniorát Evanjelickej cirkvy a.v. na Slovensku pozývajú na pomienkové stretnutie pri jej hrobe sa uskutoční 10. októbra 2019 o 14:00 hod. na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

Vansovej meno je späté s Banskou Bystricou

Vďaka verejnej zbierke, o ktorej informovalo Mesto Banská Bystrica v máji tohto roku aj na našom portáli, sa podarilo opraviť hrobu tejto významnej osobnosti, ktorá prežila veľkú časť svojho plodného života v meste pod Urpínom.

Historička Stredoslovenského múzea Erika Maliniaková o Vansovej rodine a jej vplyve na ňu povedala:

„Vo svojich spomienkach na rodičov vyzdvihuje predovšetkým národnú a osvetovú činnosť, ktorú jej od mala vštepoval otec. Matka ju priviedla k praktickosti a pracovitosti pri zveľaďovaní domácnosti, ale otec bol ten, kto ju a jej súrodencov priviedol k láske ku knihám a literatúre.”

Po ukončení pietnej spomienky pozývajú jej organizátori na prehliadku expozície Terézie Vansovej do Literárneho a hudobného múzea v budove Štátnej vedeckej knižnice na Lazovnej 9.

Terézia Vansová

(* 18. 4. 1857 Zvolenská Slatina – † 10. 10. 1942 Banská Bystrica)

Vo štvrtok 10. októbra 2019 si pripomíname 77. výročie úmrtia významnej slovenskej dejateľky, spisovateľky, redaktorky, autorky prvého slovenského románu, ale aj skúsenej a pokrokovej propagátorky gastronómie Terézie Vansovej.

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca. Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat – podľa zápisu v matrike sa narodila o deviatej hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine. Terézia Vansová strávila rok v Banskej Bystrici ako dvanásťročná žiačka dievčenskej školy profesora Karola Orfanidesa, aby sa zdokonalila v nemčine. V zbierkovom fonde ŠVK – Literárneho a hudobného múzea sa nachádza z tohto obdobia jej vlastnoručne vyrobený zošit príkladov z nemčiny, písaných švabachom.

V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (1875 – 1882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (1882 – 1911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére.

Život v meste pod Urpínom

Keď sa 15. júna 1911 aj s manželom a chovanicou natrvalo usadila v Banskej Bystrici, v ich dome na Fortničke sa stretávala s umeleckými osobnosťami mesta a okolia. Jej susedom bol napríklad hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý, Elena Maróthy Šoltésová či rodina evanjelického farára Jána Slávika. Práve tam vytvorila Terézia Vansová mnohé literárne a osvetové práce.

Okrem toho, že jej osud po manželovom penzionovaní neprial, prichádza o najbližších (ešte v Lomničke jej zomiera malý synček, v roku 1922 spácha samovraždu jej manžel), ju postihnú i existenčné problémy, s ktorými musí zápasiť.

Bola zakladateľkou a redaktorkou prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914). Prispievali doň mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), takže sa  stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 1920 – 1923 redigovala časopis Slovenská žena.

Vansová podporovala ochotnícke divadlo a rozširovala slovenskú tlač. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Je autorkou Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Bola podpredsedníčkou ústredia Živeny a členkou výboru družstva Lipa.

Ku kuchárskemu remeslu bola vedená od detstva a neskôr ho sama zúročila v periodiku  Dennica, v ktorom  uverejňovala recepty a rady gazdinkám. V knižnej podobe ich vydala v roku 1914 pod názvom „Nová kuchárska kniha“. Zhromaždila v nej vyše 900 receptov a praktických rád.

Vansovej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths -Mahlerová.

Témy jej románov často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy.

Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko – slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny.

Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity či životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba. Je aj autorkou niekoľkých divadelných hier.

Napriek osobným i profesijným problémom kráčala cestou životom so vztýčenou hlavou. Dožila sa vysokého veku 85 rokov. Posledné miesto jej odpočinku na  banskobystrickom Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici už niekoľko rokov uctievajú aj účastníčky festivalu Vansovej Lomnička.