Roman Malatinec: V Klenovci by mohol vzniknúť sociálny podnik na spracovanie ovčej vlny

Z regiónu
5 /

V obci Klenovec chcú oživiť miestnu tradíciu spracovania ovčej vlny. Pre obec i celý región by to bol veľký prínos. Lúky v okolí Klenovca dodnes spásajú ovce a kedysi v dedine nechýbala ani práčka na vlnu.

Nový sociálny podnik v rámci BBSK

Obec leží v malebnom údolí Veporského Rudohoria, rozložená na obidvoch brehoch rieky Klenovská Rimava. Práve v Klenovci bol dolapený Juraj Jánošík. Z Klenovca pochádza tiež vzácny Klenovecký syrec vyrábaný z ovčieho mlieka, ktorý je držiteľom chráneného označenia pôvodu.

Klenovec

Klenovec

V Banskobystrickom samosprávnom kraji by mal vzniknúť sociálny podnik na spracovanie ovčej vlny práve v Klenovci. Stojí za ním podpredseda BBSK a známy folklorista Roman Malatinec:

„Projekt spracovania ovčej vlny vznikol jednoducho z toho dôvodu, že som sa stretával s výrobcami zaoberajúcimi sa touto vlnou v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ale stretol som sa aj s podnikateľmi, ktorí využívajú ovčiu vlnu ako izolačný materiál, takže je o ňu záujem. Ovčial vlna mala a vždy bude mať potenciál, ale teraz sme prišli do bodu, kedy si ovčiari nevedia dať rady, preto chceme tento stav zmeniť.“

Roman Malatinec

Roman Malatinec

Garantom vzniku sociálneho podniku na spracovanie ovčej vlny v Klenovii by bol Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý má so zakladaním sociálnych podnikov na svojom území dobré skúsenosti.

„Chceme, aby nám štát v tomto pomohol, pretože ovčia vlna je sortiment, ktorý nie je spracovaný a naši ovčiari s tým majú evidentný problém. Takýto sociálny podnik by mohol vzniknúť v Klenovci, kde je ovčiarska tradícia a kedysi tam bola práčka na vlnu. Chceme ovčej vlne nájsť využitie v stavebnom priemysle, ale i v oblasti tradičnej kultúry,“

vysvetľuje podpredseda BBSK Malatinec.

Do prípravy projektu vstúpil BBSK v spolupráci so  Zväzom chovateľov oviec. Majú za sebou viaceré rokovania na úrovni  ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia, do projektu zakomponovali aj ministerstvo kultúry. cez ÚĽUV. Zároveň hľadajú finančné zdroje, aby sa sociálny podnik mohol založiť a rozbehnúť.

Ovčia vlna kedysi a dnes

Ovčia vlna bola kedysi ceneným produktom. Tradícia spracovania ovčej vlny v Klenovci  vznikla v roku 1956 a trvala do 90 rokov minulého storočia. Dnes chovateľom príjem z predaja ovčej vlny  nepokryje ani náklady na strihanie oviec. Farmári vlnu predávajú za veľmi nízke ceny alebo vymieňajú za iný artikel.

Výrazný pokles cien spôsobila veľmi lacná ovčia vlna dovážaná zo zahraničia. Svoj podiel na tom má aj fakt, že na Slovensku v súčasnosti neexistujú veľkí priemyselní spracovatelia vlny. Cena vlny sa pohybuje okolo 20 centov za kilo. Z jednej ovce sa získajú v priemere tri kilogramy vlny z jednej striže, zatiaľ čo za strihanie jednej ovce farmár zaplatí dva až tri eurá.

Spracovanie ovčej vlny kedysi

Spracovanie ovčej vlny kedysi

Vlnu však musí predať, pretože ani na skládku ju nemôže vyhodiť, je totiž nebezpečným odpadom, ktorý by mal končiť v kafilérii. Ovce sa musia strihať dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Na uskladnenie vlny sú navyše potrebné veľké priestory, preto sa jej chovatelia snažia zbaviť čo najrýchlejšie.

Odbytiskom pre drobných chovateľov by mohli byť remeselníci. Vďaka svojej kvalite majú hand-made výrobky z ovčej vlny veľa zákazníkov. “In” sú aj kurzy spracovania ovčej vlny. Ľudia sa dnes vracajú k starým remeslám, vrátane tradičného spracovania ovčej vlny. Ovčia vlna sa využíva nielen v textilnom priemysle, ale napríklad aj ako izolácia v stavebníctve.

Ovčiarstvo na Slovensku

Podľa viacerých kultúrnych i organizačných znakov horský spôsob chovu oviec prenikol do Karpát z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch sa prispôsobil prírodným a hospodársko-sociálnym podmienkam, pričom nadobudol osobité črty.

Nositeľmi ovčiarstva boli Valasi, ktorí osídľovali horské oblasti Slovenska v rámci valaskej kolonizácie. Karpatské ovčiarstvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec rozšíreného na Slovensku od stredoveku.

Pri karpatskom horskom ovčiarstve sa ovce pásli najmä na vyššie položených, nevyužívaných horských pasienkoch (lesy, hole). Spolu s ním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo ovčiarstvo, popri využívaní vlny, mäsa a kože, zamerané najmä na spracovanie ovčieho mlieka. Špeciálnymi salašníckymi mliečnymi výrobkami boli ovčie syry (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčica.

Autor: (tom) , Foto: ilustračné