Je október – mesiac úcty k starším. Pri tejto príležitosti sme na Facebooku našli zaujímavý Tento príbeh od Puchovszky Molnár Katalin  a celkom sa nám zapáčil. Preto sme sa rozhodli ho zverejniť aj na našom portáli. Hoci je takpovediac „retro“, niečo má do seba aj pre dnešok.

Pri pokladni v supermarkete si staršia pani vypýta igelitovú tašku, aby do nej mohla dať svoje nákupy. Pokladníčka jej ju vyčítavo podá, vraj sa neprispôsobuje ekológii a hovorí jej: ,,Vaša generácia jednoducho nechápe ekologické hnutie. My mladí platíme za staršie generácie, ktoré pomíňali všetky zdroje!“

Stará pani ospravedlňujúco vysvetľuje pokladníčke: ,,Je mi ľúto, no za mojich čias nedošlo k žiadnemu ekologickému míňaniu zbytočne.“

Zatiaľ čo odchádza od pokladne, rozrušená pokladníčka dodáva: „Nie, ľudia ako vy nemysleli na nás, zničili všetky zdroje. Je pravdou, že vo vašej dobe neexistovali absolútne žiadne starosti o ochranu životného prostredia.“

Potom trochu nahnevaná stará pani hovorí: ,,V našej dobe sme vracali zálohované, sklenené fľaše do obchodu. Obchod ich poslal späť do továrne, aby ich umyli, vysterilizovali a znovu použili: fľaše sa tak recyklovali. Papier a papierové tašky sa používali viackrát a keď boli nepoužiteľné, použili sa aspoň na zapálenie ohňa.  Nezostávali žiadne zvyšky z jedál, kŕmili sa tým zvieratá.  Ale je pravdou, nepoznali sme ekologické hnutie.“

A dodáva: ,,Za mojich čias sme chodievali pešo po schodoch: nemali sme eskalátory a ani výťahy. Auto sme nepoužívali zakaždým, keď sme sa chceli presunúť o dve ulice.  Ale je pravdou, že sme nepoznali ekologické hnutie.“

„Jednorazové plienky neboli, detské plienky sa prali a vonku sa sušili. Mali sme budík, ktorý sme si večer naťahovali, žiadne budenie mobilmi. V kuchyni ľudia stáli a zvŕtali sa okolo platní, aby pripravili jedlá, nemali sme všetky tie špecializované elektrické prístroje na to, aby sme všetko pripravili bez námahy a pritom míňajú toľko elektrickej energie.

Keď sa krehké predmety balili na odoslanie poštou, ako náplň do použitých krabíc sa použil novinový papier, nie polystyrén alebo bublinková fólia. Nemali sme benzínové kosačky ani traktory: na kosenie trávnika sa používala kosa a ľudská sila.

Pracovali sme fyzicky; nepotrebovali sme chodiť do posilňovne, aby sme behali na bežeckých pásoch, ktoré fungujú na elektrinu.  Ale je pravdou, že sme nepoznali ekologické hnutie.

Nevyhadzovali sme žiadne plastové poháre ani fľaše.  Namiesto toho, aby sme zakaždým kupovali nové perá, plnili sme si ich z fľaštičky s atramentom.  Namiesto toho, aby sme po jednom použití žiletku vyhodili, sme mali žiletky na viac použití.  Ale je pravdou, že sme nepoznali ekologické hnutie.

Ľudia išli autobusom, vlakom a deti chodili do školy na bicykli alebo pešo, namiesto toho, aby s mamou využívali rodinné auto ako nepretržitú taxislužbu.  Deti si niekoľko rokov nechávali ten istý peračník, v zošitoch z roka na rok pokračovali, ceruzky, orezávatká a ďalšie doplnky vydržali tak dlho, ako to šlo, nie nový peračník každý rok a zošity vyhodené koncom júna.  Ale je pravdou, že sme nepoznali ekologické hnutie.

V izbách bola iba jedna zásuvka a nie viaczásuvková séria na napájanie celého radu elektrického príslušenstva nevyhnutného pre dnešných mladých ľudí.Takže ma nerozčuľujte svojím ekologickým hnutím!

Sťažujte sa iba na generáciu mladých idiotov ako ste vy, ktorí si myslia, že vedia všetko, počnúc prácou, ktorí nedokážu napísať desať riadkov bez toho, aby vytvorili dvadsať pravopisných chýb. Tých, ktorí si myslia, že môžu dávať lekcie ostatným z výšky svojej hlúposti!“