V utorok 31. januára by mali poslanci NR SR hlasovať o termíne predčasných volieb. V hre sú tri dátumy, najväčšiu šancu prejsť ústavnou väčšinou 90 hlasov má návrh bývalej vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS s termínom 30. septembra 2023.

V praxi by to znamenalo, že 15. decembra 2022 v parlamente odvolaná vláda Eduarda Hegera s rekordnou nedôverou verejnosti bude vládnuť s obmedzenými kompetenciami pod dozorom prezidentky prakticky ešte dovedna 10 mesiacov!

To je v demokratických krajinách niečo nepredstaviteľné, pretože platí nepísané pravidlo, že po strate dôvery v parlamente končí nedôveryhodná vláda bez zbytočného otáľania a predčasné voľby sú v čo najkratšom možnom termíne, aby sa mohli politické karty rozdať nanovo a zbytočne sa nepredlžovala vládna kríza v krajine.

Eduard Heger a Richard Sulík

Na Slovensku je to inak. U nás dokáže bývalá vládna strana po odchode z koalície do opozície nielenže iniciovať vyslovenie nedôvery vláde, v ktorej donedávna pôsobila, ale po odvolaní vlády ju zasa podporovať. Hovoríme o Sulíkovej strane SaS, ktorá robí nepochopiteľné otočky z jedného okraja na druhý, čo nedokáže zrozumiteľne vysvetliť nielen svojim voličom, ale celej verejnosti.

Keď sa pýta opozícia či novinári predstaviteľov bývalej vládnej koalície, ktorí pri zmene Ústavy SR 25. januára v parlamente občanom zablokovali možnosť vyvolať predčasné voľby referendom (iba uznesením NR SR), prečo trvajú na najneskoršom termíne predčasných volieb (prakticky štyri mesiace pred riadnymi voľbami), odpoveďou je zväčša mlčanie, pretože logické vysvetlenie v tomto prípade jednoducho neexistuje.

Poslanci SaS 

Vyjadrenia typu „potrebujeme čas na dotiahnutie rozbehnutých reforiem“ či „na dovyšetrovanie  trestných činov predstaviteľov bývalých vlád“ alebo „na ukľudnenie politickej situácie“, odvolávajúc sa na dohodu koaličných strán bez opozície, sú banálne a nedôveryhodné.

Vraj to bol kompromis medzi neprijatím rozhodnutia o predčasných voľbách (v tom prípade by prezidentka menovala úradnícku vládu, ktorá by aj po nezískaní dôvery v parlamente mohla vládnuť do riadnych volieb) a termínmi pred letom. Ak by to bol skutočný kompromis, tak potom len medzi koalíciou a opozíciou.

Boris Kollár

K takémuto vajataniu bývalej vládnej koalície prispela aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pôvodne vyzvala vládne strany, aby v termíne do 31. januára 2023  zabezpečili potrebnú zmenu ústavy s umožnením predčasných volieb ešte v prvom polroku 2023.

Vzápätí však vyhlásila, že bude akceptovať aj septembrový termín predčasných volieb, čím podala vládnym  stranám barličku, ktorej sa veľmi ochotne chytili.

Parlament

Prezidentka priznala, že ju neprekvapilo ani posunutie rozhodnutia o termíne predčasných volieb na utorok 31. januára. Podľa nej to iba kopíruje predchádzajúce dianie pri iných rozhodovaniach, riešených taktiež v poslednej možnej chvíli.

„Či už išlo o riešenie vnútrokoaličnej krízy, problémy v nemocniciach, hlasovanie o rozpočte či odvolávanie vlády v parlamente, všetko sa dialo na konci lehoty. Keď už teda sa nedalo vládnuť, je dôležité aspoň dôstojne odísť, 

pripomenula Zuzana Čaputová.

Zuzana Čaputová

Aj tento fakt podľa nej vyjadruje nevyhnutnosť predčasných volieb. Hoci prezidentka naďalej preferuje júnový termín konania predčasných volieb, je však ochotná akceptovať aj septembrový termín. Upozornila však zároveň, že posunutie predčasných volieb na neskorší termín neznamená „bianko šek“ pre dosluhujúcu vládu.

„Pozornosť verejnosti a aj moja bude sústredená na všetky krízové oblasti, ktoré si vyžadujú dobrý manažment,“  

zdôraznila prezidentka, ktorá môže kedykoľvek odvolať dočasnú vládu a nahradiť ju úradníckou.

Opozícia má v termíne predčasných volieb jasno – majú byť v prvom polroku 2023. Smer navrhuje termín v sobotu 27. mája, Hlas v sobotu 24. júna, pričom obe strany sa navzájom podporia. Koaličná strana  Sme rodina je pripravená hlasovať za všetky tri termíny, teda aj za 30. september. Vzhľadom na reálne počty v parlamente zrejme prejde ten najneskorší termín.

„Vyzývame vládne strany, aby namiesto svojich vlastných politických záujmov uprednostnili záujem Slovenska a dohodli sa na termíne volieb najneskôr do konca júna. Táto vláda nemá dôveru parlamentu a ani všetky právomoci,“

uviedol predseda Hlasu Peter Pellegrini.

Peter Pellegrini

„Nikdy v slovenskej histórii sa nestalo, aby takáto vláda bez akéhokoľvek mandátu vládla ešte desať mesiacov po svojom páde a nikdy nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády väčšia ako dnes,“

dodal Pellegrini.

O konečnom termíne predčasných volieb sa rozhodne v utorok po 17:00 hod., kedy by sa malo hlasovať o troch návrhoch. Všetko nasvedčuje tomu, že k volebným urnám pôjdeme až po lete 30. septembra. V každom prípade už začala predvolebná kampaň…