Ján Hrinko mal možnosť krátko po skončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave pracovať pre troch predsedov vlády – Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Igora Matoviča, čo sa každému len tak nepodarí. Preto je zaujímavé jeho profesionálne poznanie, ako s istým odstupom času vidí svojich bývalých šéfov z hľadiska ich schopností riadiť vládu a štát.

V kancelárii Úradu vlády SR mal  na starosti každodennú agendu predsedu vlády, pracovné stretnutia, komunikáciu s občanmi, absolvoval  s premiérom tuzemské i zahraničné cesty. Ako stály prísediaci sa zúčastňoval aj rokovaní vlády. Venoval sa komunikácii s primátormi miest, starostami obcí či so zástupcami regionálnych združení.

Ján Hrinko

Dnes 28 – ročný Ján Hrinko poskytol rozhovor týždenníku Trend, z ktorého vyberáme:

Aký bol Robert Fico premiér?

Pre mňa stelesňuje skúsenosť a politický prehľad. Bol najdlhšie slúžiacim premiérom a toto prvenstvo bude ťažko niekto prekonávať. Na druhej strane, dnes je na ňom viditeľná politická únava, ktorú mnohí možno využili na vlastné ekonomické obohatenie. Je paradox slovenských dejín, že výrazní premiéri, ktorí dlho požívali vysokú mieru popularity, či je to Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico, vstúpia do dejín ako kontroverzné osoby. Pre každý z týchto prípadov je dôležitý správny moment odchodu z aktívnej politiky.

A aký bol človek?

Veľa ľudí mi možno nebude veriť, ale poznám ho aj z druhej stránky, z tej, ktorú nepozná verejnosť. Verejnosť ho pozná len z tlačových konferencií. Tam je dnes agresívny, útočný, radikálny. Ak by ste ho poznali, je iný. Osobne som ho nikdy nepočul kričať ani zvýšiť hlas.

Robert Fico

Na úrade vlády ste ostali pracovať aj po príchode Petra Pellegriniho

Po odchode Roberta Fica som v marci 2018 dostal  ponuku od premiéra Petra Pellegriniho stať sa súčasťou jeho úzkeho tímu, čo som si veľmi vážil a jeho ponuku som prijal. Pellegrini mal odlišné, modernejšie vnímanie toho, ako má chod úradu vyzerať. Myslím, že sa od jeho príchodu úrad zdynamizoval a zefektívnil. Pravda je, že to obdobie bolo pre mňa rozdielne aj profesionálne, keďže som mal za sebou už dvojročnú skúsenosť a najmä poznateľnosť v prostredí. Myslím, že aj s Petrom. Pellegrinim sme si osobnostne sadli a naša spolupráca bola veľmi dobrá.

Podľa Hrinku bol Robert Fico skôr stratég, Peter Pellegrini zasa výborný manažér. Oboch spája vysoké pracovné nasadenie. Hoci Fico bol Pellegriniho stranícky šéf, do riadenia vlády mu nezasahoval.

Zareagovala Pellegriniho vláda včas a dostatočne na novú epidémiu koronavírusu v Európe?

Myslím si, že politik sa pozná v krízových situáciách. Peter Pellegrini ihneď pochopil, že ako krajina a spoločenstvo ľudí máme veľký problém. Bol som pri tom, keď dostal informáciu o prvom nakazenom a bolo to treba oznámiť verejnosti. Aj keď sme v tom čase o covide-19 veľa nevedeli, premiér vtedy zareagoval veľmi pohotovo. Zvolal krízový štáb a prijal prvotné opatrenia, ktoré sa neskôr ukázali ako zásadné. Komunikoval jasne a hlavne dôveryhodne.

Hrinko potvrdzuje, že hoci dovtedy nikto v našej krajine nemal skúsenosť s pandémiou, vláda Petra Pellegriniho reagovala okamžite. Igor Matovič dostával pozvania na krízové štáby a už vtedy sa ukazovalo, že mu ide lepšie politický marketing než reálne manažovanie procesov.

Peter Pellegrini

Ako prebiehalo prevzatie moci?

Veľmi pokojne, tak ako sa na vyspelú demokratickú krajinu patrí. Petrovi Pellegrinimu na tom záležalo a požiadal ma o maximálnu súčinnosť. Podobnú situáciu som už zažil, no táto bola o niečo odlišná, pretože prichádzal nový premiér neznalý prostredia. Igora Matoviča som privítal a ukázal som mu priestory jeho kancelárie.

Hrinku prekvapilo, že vzhľadom na to, ako dlho sa terajšie vládne strany pohybovali v najvyššej politike, nevedeli ako manažovať štát. Videl veľa improvizácie a náhodností, neznalosti fungovania mechanizmov štátu, čo ich pri vládnutí stále dobieha. V prvých dňoch sa Igor Matovič snažil urobiť si obraz o fungovaní premiéra a riadení štátu. Bol veľmi nedôverčivý a podozrievavý ku každému zamestnancovi na úrade vlády. Hrinko mal pocit, že každého považuje za nepriateľa, ktorý mu chce nejakou formou ublížiť.

V čom bol rozdiel medzi vládnutím ­Igora Matoviča a jeho predchodcami?

Štyri roky som stál po boku premiérov tejto krajiny. Naučil som sa veľa, pozorne som sledoval ich štýl politiky, spôsob, akým prijímali rozhodnutia a akým čelili výzvam. Videl som skúsenosť, politickú dynamiku, ale v závere ma prekvapila absolútna nepripravenosť na vládnutie. Tá sa na začiatku ešte dá odpustiť, no odkedy som odišiel z úradu vlády, Igor Matovič sa nikam neposúva, skôr naopak.

Je tak osobnostne vyhranený, že štát so svojimi brzdami a pákami mu prekáža pri rozhodovaní, a tak sa ich snaží obchádzať, čo má devastačné účinky na jeho politiku, ale aj politiku štátu. Už len samotné rokovania vlády. Niekedy vláda nemusela zasadať ráno o šiestej. Rokovania na rozdiel od dnešných maratónov trvali len dve až tri hodiny. Neviedli ich chaoticky, neprekrikovali sa tam ministri, pretože predseda vlády mal rešpekt svojej funkcie. Až 99 percent rozhodnutí sa predtým prijímalo konsenzom.

V súčasnosti podľa Hrinku ministri chodia na zasadnutie vlády s návrhom zákonov „pod pazuchou“ a  body programu nie sú vopred prerokované. Dochádza k častým sporom, množstvo zákonov prechádza v skrátenom legislatívnom konaní.

Igor Matovič

Ako je to pri zvládaní epidémie?

Uvediem len jeden príklad. Mal som možnosť sedieť na krízovom štábe Petra Pellegriniho a sedel som aj na jednom z prvých krízových štábov Igora Matoviča. Jeden trval asi štyri hodiny s jasným výsledkom a súhrnom opatrení. Na tom druhom som sedel 11 hodín s veľmi zahmleným záverom. Z tohto vie každý sám posúdiť krízový manažment oboch premiérov.

Súčasný premiér má k práci veľmi odlišný prístup – taký jemu vlastný. Mne tento prístup chaosu nevyhovoval. Po telefonáte od Petra Pellegriniho a jeho ponuke preňho pracovať som požiadal o preloženie z úradu vlády na pozíciu poradcu podpredsedu NR SR, ktorú v tom čase zastával.

Spolupracovník troch premiérov si myslí, že ak treba niečo urobiť počas pandémie, tak je to v prvom rade obnovenie dôvery ľudí v štát, lebo tá je na minime.  Politika sa zmenila na show a je nepredvídateľná., stratila sa komunikácia. Treba upokojiť situáciu, vytvoriť konsenzus a posunúť Slovensko ďalej.

Úrad vlády SR