Predstavte si krásne, dychvyrážajúce Karibské ostrovy. A to, ako sa na ne pozeráte z vtáčej perspektívy. Presne toto nedávno zažil pilot, fotograf, cestovateľ a autor knižnej edície Slovensko z neba, Banskobystričan Milan Paprčka.

Nestačilo mu už lietať len nad našou krajinou, preto vyrazil na desaťdennú expedíciu po východokaribských ostrovoch. V tak malej výške, v ktorej bežne lietajú drony, sa to ešte nepodarilo žiadnemu Slovákovi.

Toto nie sú pohľady z niekoľkých kilometrov, ako pri dopravných lietadlách. Vírnik je unikátny lietajúci stroj, ktorý dokáže lietať pomaly, v malej výške, a to aj pri silnom vetre. V tak malej, že vidno žraloky a morské korytnačky pod hladinou tyrkysového mora. A podstatná časť tejto dobrodružnej expedície sa konala nad otvoreným morom.

Vo vírniku ako v lietajúcej motorke

O toto dobrodružstvo sa delil aj so svojimi priateľmi Otmarom a Anikou (Nemecko) a  Guidom a Luisom (Kostarika). Stretli sa na ostrove Martinique, odkiaľ začali svoju neopakovateľnú a vzrušením nabitú cestu. Organizácia  tejto unikátnej expedície bola, vzhľadom na logistiku, pomerne náročná.

„Letové plány, colné deklarácie, povolenia na vstup do letového priestoru, tankovanie paliva v rôznych typoch zemí, alebo zaisťovanie ubytovania na poslednú chvíľu, keď už viete, že tam naozaj doletíte. A to všetko má takmer na každom  ostrove iné pravidlá, keďže se jedná väčšinou o samostatné štáty. Našťastie 90 % organizácie zaisťoval Guido, takže ja som sa mohol sústrediť na pilotovanie vírnika, tyrkysovú nádheru podo mnou a robenie nádherných fotografií a videí. Letieť v otvorenom vírniku, je ako ísť motorkou vo vzduchu,“

hovorí známy bystrický pilot Milan Paprčka.

Z ostrova Martinique sa dopravili prenajatou Cessnou 172 na ostrov Marie-Gallante, kde si prebrali vírniky. Následne obleteli ostrov a preleteli na neďaleké malebné súostrovie Les Saintes. Potom ich lety pokračovali na ostrov Dominika a neskôr na Svätú Luciu.

„Bola to unikátna letecká expedícia, ktorá so sebou niesla i určitú dávku rizika. Keby mi počas letu vysadil motor, mohol by som pristáť tak akurát do vody a vírník by sa automaticky naklonil a rotorom zachytil vodnú hladinu, čo by pri jeho 400 otáčkach za minútu bolo veľmi tvrdé. Musel by som byť do poslednej chvíle pripútaný k sedačke a opustiť ho, až keď sa de facto rotor zastaví a vírnik sa prevráti pod vodu. Pripraviť sa na to dalo len teoreticky. Mali sme na sebe záchranné vesty a malú zásobu pitnej vody. Jediný Otmar mal vo svojom vírniku aj záchranný čln, preto som sa s ním snažil byť dobrý kamarát,“

s úsmevom popisuje možné riziká nadšený letec.

Potom nasledovali mikroostrovy Grenadines a súkrommý ostrov Mustique, kde je zákaz pristáť, ako aj nad pevninou čo i len preletieť, pretože tu majú svoje letné sídla slávne osobnosti politickej i showbizovej scény celého sveta.

Nečakaná svadba uprostred expedície

Najromantickejšou, ale hlavne úplne nečakanou udalosťou, bola svadba dvoch účastníkov expedície, ktorí spolu tvorili pár iba mesiac, Otmara a Anike.

„V jedno popoludnie ma Otmar požiadal, či by som mu na druhý deň išiel za svedka na svadbe. Ticho bolo asi 30 sekúnd, kým som súhlasil. Obrad sa konal nasledujúci večer. Zariadiť všetky formality nebolo jednoduché, ale Otmar si stál za svojím a nakoniec skutočne pri západe slnka čakal na pláži pod palmami kňaz,“

popisuje s úsmevom slovenský dobrodruh.

Objavovanie nádhernej karibskej krajiny pokračovalo v nasledujúcich dňoch: Svätý Vincent, Guadeloupe, Monserrat, Svätý Krištof a Nevis, ako aj kráter sopky Quill na ostrove Oranjestat.

Najdlhší deň nad morom zažili cestovatelia na deviaty deň svojej expedície. Vtedy preleteli so Svätého Martina na ostrov Barbuda. Nad vodou preleteli 80 námorných míľ, čo predstavovalo celkom jednu hodinu letu.

„Pri nej som videl veľkého žraloka a bol som veľmi rád, že ja som hore a on dole. Pri lete len dvadsať až tridsať metrov vysoko nad vodou sme pozorovali desiatky rají a obrovských korytnačiek,“

uvádza cestovateľ.

Na koniec výpravy si skupinka dobrodruhov užila aj potápanie na Antigue. A dokonca sa im podarilo aj splaviť rieku v džungli na Dominike, či výstup na neslávne známu sopku na Martiniku.

„Tieto východokaribské ostrovy takto komplexne eště nikto na vírniku neobletel. Je úžasné, ako je každý z nich iný. Jeden patrí Británii, druhý Francúzsku, tretí Holandsku. Ďalší tucet sú samostatné republiky. Preskočíš z jedného na druhý a jazdíš po opačnej strane cesty, máš tam iné zásuvky, menu, či divné vodovodné kohútiky. Čo ale majú všetky spoločné, je nádherná tropická príroda, čisté prostredie, relatívne vysoká životná úroveň a veľmi milí obyvatelia. Každý z týchto ostrovných štátov a zámorských území stojí za návštevu. Ak existuje raj na zemi, je to tu. A možno z našich príbehov a množstva unikátnych fotiek vznikne i nejaká kniha. No ja som sa už tešil domov, aby som si mohol do našich nových kníh nafotit iný raj. Nad tým slovenským som už dlhšie nelietal, chce to nové fotky,“

dodáva Milan Paprčka.