Od 19. januára bude platiť nový režim OP plus, WHO aj EMA prehodnocujú opakované očkovanie

SPRÁVY
26 /

Na vysokorizikové podujatia, ako sú svadby či oslavy, by sa mal od 19. januára 2022 vzťahovať nový režim OP plus. V relácii TV Markíza Na telo Plus to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. V súvislosti s opakovaným očkovaním prichádzajú nové správy aj zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Režim OP plus

Doterajšie pravidlá dovoľujú očkovaným a prekonaným navštíviť napríklad interiér prevádzok, nákupné centrá alebo múzeá a galérie. Za plne vakcinovanú osobu sa považuje človek, ktorý dostal dve dávky vakcíny alebo jednu od Jennsenu. Za prekonaného zasa ten, ktorému neuplynulo pol roka od infikovania sa covidom.

Po novom by sa však tieto nariadenia mali meniť.

„Niekde budú stačiť dve dávky očkovania, pri vysokorizikových aktivitách už bude potrebný aj test. Tretia dávka alebo test k očkovaniu bude potrebný v prípade účasti na svadbách, karoch, oslavách či plesoch,“

povedal  Vladimír Lengvarský.

Vladimír Lengvarský

Vladimír Lengvarský

Režim OP plus by sa mal vzťahovať aj na prevádzku hotelov či organizáciu niektorých športových podujatí. Pre deti by mal postačovať test, ktorý absolvujú v školách.

V súčasnom COVID automate by sa podľa Lengvarského mali zrušiť farby:

 „Pri dnešnom rýchlom vývoji by sme zo zelenej do čiernej farby okresov prešprintovali za dva týždne.“

Zmeny by sa mohla dočkať aj karanténa, ktorá v súčasnosti trvá desať dní. Minister zdravotníctva to vysvetlil slovami:

„Ak by hrozili vysoké výpadky zamestnancov, budeme dĺžku karantény prehodnocovať. Tá sa však bude odvíjať od očkovacieho statusu. Najkratšia karanténa, zrejme trojdňová, by sa týkala osôb s troma dávkami vakcíny.“

Pri omikrone by tak o dĺžke karantény rozhodovalo nie medicínske, ale ekonomické hľadisko. Faktom zostáva, že vláda mení pravidlá tak rýchlo, že málokto si pamätá, čo vlastne platí. Pritom zo sveta prichádzajú stále nové informácie a poznatky o šírení a pôsobení ďalších mutácií koronavírusu na ľudí.

Vláda schválila nové opatrenia

V súvislosti s nástupom nového variantu koronavírus – omikron v stredu vláda SR schválila nové opatrenia, na základe ktorých by sa spoločnosť mala naučiť s vírusom žiť.

Od 19. januára sa zavádza nový režim OP plus. Spĺňať ho budú len ľudia s tromi dávkami očkovania proti ochoreniu COVID-19, s dvomi dávkami a testom  (PCR test nesmie byť starší ako 72 hodín, antigénový 48 hodín) alebo s dvomi dávkami a prekonaní covidu

Neočkovaní zamestnanci sa budú musieť povinne testovať častejšie, ak chcú chodiť do práce. Na vláde padlo administratívne rozhodnutie (napokon také sú všetky), že prekonanie covidu bude štát považovať za dostatočnú ochranu pred covidom už len 90 dní, pričom doteraz to bolo 180 dní.

Tieto zmeny začínajú platiť od 19. januára. Od 1. februára sa skracuje platnosť covid pasov z jedného roka na 9 mesiacov (270 dní).

Nový režim sa týka aj detí od dvoch do 12 rokov a dvoch mesiacov s testom. Dĺžka platnosti testu bude rovnaká ako u dospelých. Aby do režimu patrili aj staršie deti až do 18 rokov, budú potrebovať byť kompletne zaočkované a absolvovať test. Zatiaľ sa pôjde bez Covid automatu.

Nové proticovidové opatrenia, ktoré v stredu schválila vláda SR, kritizoval poslanec NR SR a podpredseda Hlasu Richard Raši.  Podľa neho na Slovensku  idú zbytočne aj proti odporúčaniam WHO, hoci v okolitých krajinách sú miernejšie.

Čo bude s opakovaným očkovaním

Poradcovia WHO vyhlásili, že opakované očkovanie proti covidu pôvodnou vakcínou nie je pravdepodobne udržateľné ani vhodné. Podľa technickej skupiny organizácie bude možno potrebné súčasné vakcíny upraviť, aby boli účinné proti omikronu aj ďalším variantom, ktoré sa objavia v budúcnosti.

Skupina, ktorú tvoria nezávislí odborníci, zdôraznila, že je potrebné, aby vakcíny boli účinnejšie pri ochrane pred nákazou:

„Zloženie súčasných vakcín proti covidu bude možno potrebné aktualizovať, aby aj naďalej poskytovali účinnú ochranu pred nákazou a ochorením spôsobeným variantmi, vrátane omikronu a tých budúcich. Je nutné, aby vakcíny proti covidu vyvolávali široké, silné a dlhotrvajúce imunitné odpovede, aby sa znížila potreba ďalších posilňovacích dávok.“

Expertná skupina, ktorej úlohou je vypracovávať odporúčania pre WHO, ďalej upozornila:

„Očkovacia stratégia založená na opakovaných posilňujúcich dávkach vakcíny v pôvodnom zložení pravdepodobne nie je vhodná alebo udržateľná.“

WHO v utorok odhadla, že v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov sa variantom omikron zrejme nakazí viac než polovica obyvateľov Európy, píše agentúra AFP. Niektorí výrobcovia už pracujú na vývoji očkovacích látok novej generácie, ktoré budú zamerané na omikron…

Pochybnosti o opakovaných dávkach má aj EMA

Zástupca Európskej liekovej agentúry (EMA) pre vakcinačné stratégie Marco Cavaleri sa vyjadril v podobnom duchu, ako WHO.

„Ak našou stratégiou bude to, že budeme dávať každé štyri mesiace posilňujúce dávky, môžeme potenciálne dospieť k problémom s imunitnou odpoveďou.”

Podľa neho by v takomto prípade hrozilo aj to, že ľudia už začnú byť unavení z neustáleho podávania podporných dávok. Zároveň však vyjadril nádej, že nový vysokonákazlivý variant omikron posunie COVID-19 z pandemickej fázy do endemickej, teda k ochoreniu, s ktorým ľudstvo dokáže žiť:

„S omikronom bude popri vakcinácii výrazne pribúdať aj prirodzene získaná imunita (získaná prekonaním ochorenia). Budeme sa rýchlo blížiť k scenáru, ktorý bude bližšie k endemicite.”
Marco Cavaleri

Marco Cavaleri

V rámci novej očkovacej stratégie Cavaleri navrhuje  zvažovať podávanie posilňujúcich dávok proticovidových vakcín v dlhších intervaloch. Takéto očkovacie kampane by podľa neho mohli prebiehať pravidelne pred začiatkom zimného obdobia, podobne ako je tomu u vakcín proti bežnej chrípke. Súčasne však varuje, že šírenie covidu je zatiaľ stále vo fáze pandémie a omikron enormne zaťaží zdravotnícke systémy jednotlivých krajín.

„Nikto presne nevie, kedy budeme na konci tunela, ale dostaneme sa tam,”

dodal Cavaleri.

EMA sa v tejto súvislosti odvolala na výsledky štúdií podľa ktorých je omikron je síce infekčnejší než doposiaľ dominantný variant delta, riziko ním spôsobených hospitalizácií je však približne o polovicu až dve tretiny nižšie.

Zdroj: TASR a ČTK  , Foto: ilustračné