V utorok bolo v Banskej Bystrici krásne novembrové počasie. Slnko ma vytiahlo s rodinou na Námestie SNP, aby sme sa poprechádzali a chvíľu posedeli na jednej z letných terás, ktoré vďaka mestu zostanú otvorené aj počas zimného obdobia.

Potešilo ma, koľko ľudí aj s deťmi bolo na historickom námestí, ktoré zažilo aj rušné novembrové dni spred 31 rokov. Tak som sa stal svedkom občianskeho protestu pod sochou Panny Márie, ktorého sa zúčastnila asi tisícka slušných občanov z Banskej Bystrice a širokého okolia. Napriek núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania prišli slobodne vyjadriť svoj názor na vládu Igora Matoviča, ktorá pod rúškom pandémie okliešťuje občianske práva. A to som nesúhlasil so všetkým, čo hovorili rečníci s ostrým jazykom…

Okolo davu stáli mestskí a štátni policajti spolu s tajnými, aby v prípade násilností zasiahli, keďže sa tým deň predtým verejne vyhrážal minister vnútra aj s policajným prezidentom či ministrom obrany. Nič sa nestalo! Ten, kto očakával bitku a krv, musel zostať sklamaný, lebo z tohto uhla pohľadu to bola nuda. Napriek ostrým slovám rečníkov smerom k vláde a pomerom na Slovensku či k samotnej pandémii to bol občiansky prejav slobodnej vôle slušných ľudí, hoc viacerí skandovali bez rúšok na tvári.

Nevidel som však medzi nimi žiadnych fašistov, komunistov, chuligánov či mafiánov. Boli to nespokojní živnostníci a drobní podnikatelia, zamestnanci gastroprevádzok a podnikov, ktorí vďaka vládnym opatreniam bez finančnej kompenzácie  prichádzajú o živobytie. Boli tam mladí ľudia, ktorí nemôžu poriadne študovať, matky a otcovia, ktorí sa popri práci (ak ju nestratili) musia starať o svoje deti pri obmedzenom pohybe osôb, stále sa meniacimi pravidlami hry zneistení dôchodcovia a ďalší občania nespokojní s tým, ako sa voči nim správa vedenie tohto štátu.

Mimochodom pán minister vnútra, kde boli tie zbrane protestujúcich, o ktorých mala mať informácie polícia? Našli sa nejaké? A čo tí policajti v Banskej Bystrici, ktorí nemali čo robiť a pokojne sledovali celý protest bez toho, aby voči komukoľvek museli zasahovať? Nemal som pocit, že by boli nejako vystrašení z toho davu ľudí na námestí, naopak.

Zato badám, aký strach má z ľudí  premiér Matovič a jeho skalní, ktorí dokážu tak akurát kričať na oponentov z bezpečia svojich obývačiek na sociálnych sieťach alebo z uzavretých televíznych či rozhlasových štúdií. Predseda vlády sa vozí v obrnenom aute, v utorok na Deň boja za slobodu a demokraciu sa neobjavil na žiadnom z oficiálnych spomienkových aktov, polícia na celý deň uzavrela ulicu, kde býva. A tento trnavský hrdina sa zmohol iba na zopár svojich infantilných facebookových statusov…

Je neuveriteľné, čo som sa o banskobystrickom proteste neskôr dočítal v správach či televíznych reportážach väčšiny celoštátnych médií, ale aj na bystrických portáloch či sociálnych sieťach. Bratislava hrala prím, ale 17. novembrom žili predsa aj iné slovenské mestá, Banskú Bystricu nevynímajúc. Keby som nebol na mieste činu, tak poľahky uverím, že banskobystrického takmer hodinového protestu sa zúčastnilo asi 400 ľudí, trval iba 20 minút, rečnil na ňom bývalý kotlebovec a v dave boli fašisti a komunisti, ktorí porušovali zákaz zhromažďovania sa.

Pre niektoré médiá bolo dôležitejšie, že pred občianskym protestom vyzdobili časť bystrického námestia miestni aktivisti nápismi z kvetov a na stĺporadie vyvesili transparent „Nenávisť nie je riešenie“, aby potom na sociálnych sieťach používali vládnu floskulu o protestujúcich fašistoch a komunistoch. Akoby aktivisti v ten deň na námestí tiež neporušovali zákaz zhromažďovania…

A do toho bombastická správa jedného z najčítanejších portálov o tom, že „Pellegriniho internetová anketa je hotové fiasko: Obrovský počet sťažností, ľudia sa cítia oklamaní.“ Pozriem na anketu o predčasných voľbách a pochopil som: za deň vyše 150 tisíc hlasov!  

Takéto pokrytectvo „provládnych“ médií je v novembri 2020 fascinujúce Nevdojak som si spomenul na správy oficiálnych štátnych médií o študentskom proteste 17. novembra 1989 v centre Prahy:

Tak som si položil otázku, kam sme sa to posunuli v našej krajine za ostatných 31 rokov po víťazstve slobody a demokracie?  Zažil som to celé na vlastnej koži a neverím vlastným očiam, ako mohla táto vláda na čele s jasným víťazom volieb za osem mesiacov stratiť dôveru obrovského množstva ľudí, ktorí majú plné zuby tohto „pandemického“ chaosu siahajúceho už aj na základné občianske práva. To dokedy máme tolerovať avantúry premiéra, ktorý komunikuje s národom len na Facebooku či na svojich tlačovkách, o ktorého psychickom zdraví už začínajú pochybovať aj lekári?     

Ak zaznelo z Banskej Bystrice nejaké posolstvo pre zvyšok Slovenska v tejto ťažkej dobe, tak to bol hlas zdravého rozumu a slobody, ktorú sú po 31 rokoch odvážni občania nedajú vziať, nech si o tom v Bratislave a na najvyšších miestach myslia čo chcú. Ak sa včas nespamätajú a nepoučia z histórie, môže 17. november pokračovať. Lebo stále platí: Ak vláda nejde s ľudom, ide ľud proti vláde. Ľudí neradno podceňovať, klamať a rozdeľovať!