Národná cena ICOMOS Slovensko – Dedičstvo pre budúcnosť má prvých laureátov. Víťazov prvého ročníka ankety oceňujúcej prínos k ochrane, obnove a prezentácii kultúrneho dedičstva Slovenska vyhlásili na Bratislavskom hrade pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel.

Národná cena ICOMOS Slovensko

Medzinárodná komisia vyberala nominácie a udelila ceny z 32 verejnosťou prihlásených návrhov.

„V kategórii Výnimočná aktivita vedúca k posilňovaniu informovanosti a vnímavosti verejnosti k hodnotám kultúrneho dedičstva získala ocenenie aktivita dobrovoľníkov, ktorí sa 24 rokov usilujú o záchranu ruín kláštora a kostola sv. Kataríny,“

informovala riaditeľka Odboru ochrany pamiatkového fondu Ministerstva kultúry SR Zuzana Ondrejková, ktorá je tiež národnou koordinátorkou Európskeho roku kultúrneho dedičstva (ERKD) 2018. Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch.

Ondrejková dodala:

„V kategórii Obnova pamiatky tradičnými stavebnými technológiami s ohľadom na zachovanie remeselných postupov komisia napokon rozhodla o udelení ceny pre Ondreja Jedináka za obnovu želiarskeho domu v obci Budimír.“

Upozornila tiež, že v zmysle štatútu súťaže môže komisia prisúdiť aj anticeny za mimoriadne nevhodný zásah do pamiatky, jej asanáciu, nevhodné použitie technológií či zásahov, ktoré poškodili alebo zničili hodnoty pamiatky.

„Z piatich verejnosťou prihlásených návrhov komisia udelila dve nominácie, a to v prípade dlhodobého zámerného zanedbávanie údržby hotela Lipa v Piešťanoch a rovnako v prípade zamietnutej štúdie „Komplexná revitalizácia NKP Krásna Hôrka“, ktorá bola podľa komisie príkladom neakceptovania hodnôt pamiatky, napriek pripomienkam správcu pamiatky a predloženým podkladom o jej vývoji,“

spresnila Zuzana Ondrejková.

Medený hámor

Súčasťou súťaže je aj vyhlásenie „Ohrozenej pamiatky roka“ za účelom získania spoločenskej podpory na jej záchranu.

„Komisia sa stotožnila s návrhmi verejnosti a upozornila na päť objektov – Medený hámor v Banskej Bystrici, Hotel Lipa v Piešťanoch, synagógu vo Vrbovom, Esterházyho palác v Bratislava a Sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou,“

uviedla zástupkyňa ministerstva kultúry.

Na minuloročnom novembrovom mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici prijali poslanci na návrh historika Vladimíra Sklenku uznesenie, ktorým zaviazali primátora Jána Noska, aby vstúpil do rokovania s majiteľmi nehnuteľností Medený hámor za účelom získania tejto chátrajúcej historickej a kultúrnej pamiatky európskeho významu do vlastníctva mesta. 

Banskobystrický Medený hámor – symbol nášho mesta je posledná bystrická pamiatka európskeho významu pripomínajúca medenú slávu nášho mesta, ktorá roky potichu chátra. Mnohí Bystričania si ju už ani nevšimnú, keď popri nej prechádzajú.

Medený Hámor sa nachádza len desať minút chôdze od centra Banskej Bystrice, z Námestia SNP cez Lazovnú ulicu smerom na Kostiviarsku. Po Kremnickej mincovni bol druhým najstarším podnikom na území Slovenska a pracovalo sa v ňom nepretržite skoro 500 rokov, v rokoch 1496 – 1991.

Postavila ho na základoch staršieho komplexu roku 1496 Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť. Stroje v hámri poháňala voda z potoka Bystrica. Tmavé miestnosti, rozžiarené vyhne v Medenom hámri, si dnes vieme lepšie predstaviť vďaka obrazom významného slovenského maliara Dominika Skuteckého.

Z rozsiahleho komplexu dnes zostalo len jadro. Prvé objekty zbúrali za komunizmu, ďalšie -oveľa hodnotnejšie v roku 1997 po privatizácii. Časť objektov sa nešťastne prestavala. Napriek tomu ešte dva cenné objekty stoja aj v súčasnosti a ich záchrana vyžaduje okamžitý zásah.

„Celý areál Medeného hámra sa už určite nepodarí zachrániť. Preto sa treba sústrediť na reálnu záchranu objektov, ktoré by boli premostením medenej cesty z Banskej Bystrice na Španiu Dolinu, kde sa nachádza Múzeum medi. Pre mesto Banská Bystrica by to prinieslo určite viacej pozitív,“

hovorí  Vladimír Sklenka.

Dnes aj vďaka pozitívnemu vzťahu súčasných majiteľov Medeného hámra k minulosti mesta Banská Bystrica sa naskytla výnimočná príležitosť skutočnej záchrany časti areálu Medeného hámra, tvorenej dvomi historickými budovami z obdobia 17. – 19. storočia. Pozitívne je, že tejto myšlienke sú okrem jej iniciátorov naklonení aj poslanci MsZ s primátorom Jánom Noskom.