Pri príležitosti 175. výročia smrti najuznávanejšieho lesníckeho odborníka na prelome 18. a 19. storočia  Jozefa Dekreta Matejovie vzdali začiatkom týždňa  hold pracovníci Lesov SR na spomienkovom stretnutí v Banskej Bystrici.

Generálny riaditeľ Lesov SR Peter Morong o tomto lesníckom velikánovi povedal:

„Začal s umelým zalesňovaním a celkovo nápravou vtedy baníctvom zničených lesov, zaviedol nové technologické postupy v lesníckej, ťažbovej činnosti. Dnes je to už samozrejmosť, ale on zaviedol ako prvý pracovné postupy – ťažbu pílou, vtedy ešte ručnou, kde sa nahradili sekery. Zvýšila sa tým pádom produktivita práce a rentabilita výroby.“

Činnosť Jozefa Dekreta Matejovie boli veľkým prínosom pre celé lesníctvo nielen na Slovensku, ale i v Európe. Uznanie sa mu však dostalo až po smrti.

„Umelé zalesňovanie sme dnes už povýšili na zákonné normy, a teda, že do dvoch rokov každá holina, ktorá vznikne po ťažbe dreva, musí by zalesnená. Dekret Matejovie bol príkladom aj ako človek, ktorému nebola ľahostajná sociálna situácia ľudí. Pomáhal lesným robotníkom a všetkým ľuďom, ktorí v lese pracovali. Vytváral mnohé fondy na pomoc, keď sa ocitli v sociálnej tiesni,“

dodal Morong.

Jozef Decrett alebo Jozef Dekret Matejovie

(* 12. júla 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu – † 18. januára 1841 v Banskej Bystrici)

Bol významný slovenský lesník, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov.

Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť: „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi.“

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Mateja Dekreta, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachycovanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najprv ako nádenník, potom pomocný horár a horár.

Štatút lesných osád a píla miesto sekier

V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roku 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a vypracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil ďalších takmer 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou.

Obnova lesa

Hlavnou Dekretovou zásluhou však nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi Matejovie sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval.

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.