Je tu 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

TÉMA TÝŽDŇA
10 /

Tohto roku si štátnym sviatkom pripomíname 33. výročie  Novembra 1989 resp. Nežnej revolúcie a pádu komunizmu v Československu. Pripomeňme si o čo vlastne išlo a čo sa dialo v tých revolučných dňoch.

Udalosti  17. novembra 1989

Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva.

17. novembra 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu.

Po brutálnom zásahu polície študenti na všetkých vysokých školách od 21. novembra štrajkovali. Pridali sa k nim divadlá a herci,  postupne ďalšie skupiny občanov.  27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Na Slovensku vznikla  Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum.

Dňa 7. decembra 1989 po rezignácii komunistickej federálnej vlády bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa uskutočnili v júni 1990.

Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodnej viery.

Štátny sviatok

Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z. 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – ako pamätný deň ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.

Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, bude štátnym sviatkom SR. Zo 103 prítomných hlasovalo 86 za návrh, nevyslovilo sa 12 zákonodarcov a vôbec nehlasovali piati. Prezident SR Rudolf Schuster podpísal Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch následne 30. októbra 2001.

V Českej republike je 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.

Václav Havel

Václav Havel

Vtedy a dnes

Ak dnes niekto prirovnáva politické demonštrácie na námestiach veľkých miest  k Novembru ´89, nie je to relevantné, akokoľvek sme nespokojní s aktuálnou vládou. Na rozdiel od roku 1989 žijeme už 33 rokov v demokracii, ktorá ešte nie je dokonalá (a možno ani nikdy nebude), ibaže zatiaľ nikto nevymyslel lepší systém spravovania vecí verejných.

Z ústavy tu nevládne v minulosti jediná politická sila KSČ a „poriadok na ulici“ nestráži Verejná bezpečnosť s Ľudovými milíciami a Štátnou bezpečnosťou. Demokracia však má svoje slabosti, rovnako ako demokraticky zvolený parlament či vláda a nie všetci politici konajú vo verejnom záujme. V tejto krajine však občania môžu slobodne prejaviť svoj názor v demokratických voľbách alebo na námestiach bez toho, aby sa museli obávať zásahu silových zložiek štátu či politických postihov. To je podstatný rozdiel od Novembra ´89 a doby predtým, kedy tomu tak nebolo.

Demokracii však vonkoncom neprospieva, keď sa pod rúškom boja s pandémiou, vojny na Ukrajine či v krízových situáciách  potláčajú základné ľudské práva a slobody určitých skupín obyvateľstva, čo je v zjavnom rozpore s ideálmi Novembra ´89. Dokonca z vládnej úrovne prichádzajú skryte či otvorene opatrenia zavádzajúce opäť faktickú cenzúru.

Opäť sa natláča ľuďom aj vďaka mienkotvorným médiám „jediný správny naratív“ z úrovne oficiálnej štátnej moci. Iné názory sú považované za dezinformácie či hoaxy, ich nositelia sú verejne označovaní hanlivými výrazmi za dezinformátorov, konšpirátorov či dezolátov, nepohodlné médiá sa blokujú bez súdneho rozhodnutia a možnosti brániť sa, bez diskusie. Pritom sloboda slova bola jedným z najdôležitejších výdobytkov Novembra ´89…

Súčasná slovenská spoločnosť je hlboko rozdelená, k čomu žiaľ okrem rozhádanej a často nekompetentnej vládnej koalície prispieva aj prezidentka, ktorá sa nedokáže zbaviť svojich progresivistických koreňov a globalistického nazerania na svet miesto toho, aby v prvom rade dôsledne hájila záujmy obyvateľov  Slovenskej republiky.

Sociálno – ekonomická kríza postihujúca čoraz širšie skupiny obyvateľov (najmä nízkopríjmových) bez adekvátneho riešenia z pozície vládnej koalície, ktorá sa postupne rozpadáva a prednostne sa zaoberá svojimi vnútornými problémami, vyvoláva spravodlivý hnev ľudí. Takto si nepredstavovali svoj život viac ako tri desaťročia po Nežnej, ktorej obraz v zrkadle reality všedných dní postupne bledne …

Môže sa veľmi ľahko stať, že keď sa rozhodne nadkritické množstvom postaviť sa proti nedôveryhodnej vláde, táto padne a musia byť nové voľby. Ale tam ešte zatiaľ nie sme…

Autor: Miro Toman, Foto: archív a ilustračné