Jana Borguľová: Pietna spomienka v Kremničke opäť v komornej atmosfére

História
2 /

V každoročnom pláne činnosti Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici má pevné miesto novembrová pietna spomienka pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke.

Protifašistickí bojovníci pri pamätníku v Kremničke

Dôvod je nanajvýš logický – tragické udalosti po obsadení srdca Povstania členov oblastnej organizácie SZPB aktivizovali do intenzívnej spolupráce nielen s mestom Banská Bystrica, orgánmi štátnej správy a ďalšími organizáciami, ale najmä so školami všetkých stupňov. Prejavovalo sa to v početnej účasti žiakov a študentov na uvedenom podujatí, na ktorom aj oni aktívne vystupovali a následne kládli kamienky a zapaľovali sviečky obetiam.

Zároveň si tak postupne utvárali vzťah k tomuto historickému priestoru. Vytvoril sa tak úspešný akcieschopný systém, ktorý fungoval do roku 2019. Kvôli pandemickým opatreniam sa však už druhý rok pietna spomienka obmedzuje iba na položenie venca delegáciou členov predsedníctva oblastného výboru na čele s predsedom Jánom Pacekom.

Tohto roku sa tak stalo v stredu 10. novembra predpoludním. Členovia delegácie pritom vysoko ocenili prácu mesta Banská Bystrica, ktorý sa aktuálne postaral o dôstojnú úpravu rekonštruovaného pamätníka, ale aj o doplnený informačný systém, ktorý návštevníkom i náhodným okoloidúcim už na parkovisku pred pamätníkom dáva vedieť, v akom priestore sa nachádzajú.

Ten je pozoruhodný nielen kvôli uvedenej tragickej udalosti, ale aj pre samotný vzhľad – autorom pamätníka je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, sprístupnený bol v roku 1949 a za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený o 14 rokov neskôr.

Pamätník obetiam fašizmu bol r. 1995 doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom – symbolickým svietnikom Menora – ktorého autorom bol slovensko- izraelský architekt Juraj Arieh Fatran. Ako konštatuje oddelenie kultúry MsÚ, celému priestoru by však pomohlo, keby pamiatkový úrad schválil vyhlásenie rozšíreného ochranného pásma, o čo sa mesto už nejaký čas usiluje. Zatiaľ bez úspechu.

Hromadné popravy neďaleko Banskej Bystrice

V Kremničke, či vlastne v neďalekom priestore južne od obce, boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice. Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných.

Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke.

K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945. Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke.

Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450), okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl.

Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.

Stolpersteine – kamene zmiznutých

No udalosti v Kremničke sú prítomné po celej Banskej Bystrici  a to zásluhou tzv. stolpersteine (kamene zmiznutých). Autorom uvedeného projektu je nemecký sochár Gunter Demnig, ktorý ich donedávna aj osobne osádzal. Kamene zmiznutých majú jednotnú formu vo veľkosti kocky 10×10 cm, povrch je mosadzný. V texte sa uvádza meno, dátum narodenia, zatknutia a miesto zavraždenia.

Ukladajú sa pred domami ľudí, ktorí prišli o život v období holokaustu a nacistického režimu. Od roku 1995 doteraz pribudlo takmer v 25 krajinách Európy okolo 100 tisíc takých kameňov. Na Slovensku je ich osadených približne 250 v 24 mestách a obciach, z toho v Banskej Bystrici 29. V meste ich pomáha realizovať občianske združenie Antikomplex.sk, za ktorým sú mladí ľudia Andrej Čierny a Jakub Lunter.

Naposledy sa tak stalo 6. novembra t. r., keď v Lazovnej ulici (v priestore pod evanjelickým cintorínom v blízkosti parkoviska) pribudli 4 takéto kamene na pamiatku rodiny obchodníka so zmiešaným tovarom Jána Vanča, ktorý pomáhal v odboji a po potlačení Povstania ukrýval ranených partizánov a židovských spoluobčanov v pivnici svojho domu. S celou svojou rodinou – manželkou Annou a synmi Pavlom a Jánom skončili v Kremničke. Pretože ich dom už neexistuje, kamene označuje doplnený informačný panel.

Autor: Jana Borguľová , Foto: autorka a archív