V piatok 3. júla 2020 o 14:00 hod. sa v Átriu banskobystrickej Štátnej vedeckej knižice uskutoční finisáž výstavy bystrického grafika Igora Dudu snázvom AZOARA. Výstava potrvá do 10. júla.

Výstava v Átriu ŠVK

Pôvodne sa táto výstava apokryfov AZOARA mala otvárať v marci 2020, čo sa však kvôli koronakríze neuskutočnilo, takže možnosť sa naskytla až teraz po uvoľnení protiepidemiologických opatrení.

Kurátorom výstavy je Dudov priateľ z Poľska Michal Burdiński, ktorý o autorovi hovorí:

„Svoje dlhoročné priateľstvo s Igorom Dudom považujem za dar, vďaka nemu som mohol hlbšie spoznať jeho originálne grafické dielo v stálom vývoji ako stav látky, schopnej reakcie vo chvíli svojho vzniku. Umelec sa napokon výrazne líši od väčšiny predstaviteľov mladších generácií. Uprednostňuje ozvenu skromného ateliéru a nezaujíma sa o vlastnú propagáciu svojej práce zatiaľ z dôvodov, ktoré môžem len predpokladať . Jeho tvorba sa preto vynára pomaly, akoby z ničoho nič, z bludísk vizuálnej kultúry posledných desaťročí.”

Igor Duda

V rokoch 1973 – 1977 na Strednej priemyselnej škole drevárskej vyrastal pod vedením pedagógov Jána Kopnického, Zdenka Jeřábka či Jána Krupicera. Cesta, ktorú si vybral a ktorou kráča pred očami druhých bez toho, aby zahmlila stopy úzkosti, pochybností a prinášala so sebou nížiny a vrcholy rozsiahlej tvorby, diela silných a pominuteľných etúd, je pre neho cesta morálnej slobody a slobody jeho myslenia.

Obľúbeným výrazovým prostriedkom Igora Dudu je imaginárna či skutočná jednoliata subtílna kresba, ktorou sa usiluje o výraz ako dôkaz citlivosti a možnosti vyjadrenia myšlienky na ktorú sa podujal, v kombinácii s počítačovou grafikou, ktorá ukrýva vitalitu čisto galerijnej, dekoratívnej a funkčnej tvorby.

„Máme pred sebou potenciálneho introvertného lovca pokladov, ktorý v každej etape stvorenia v konečnom dôsladku vytvára abstraktné kompozície v horúcom alebo studenom, tekutom alebo geometrickom prúde, pričom nemajú čisto technický zmysel – virtuozitu bez ideje a tak v mysli a obraze zladzujú maximalizmus s minimalizmom,”

pokračuje ďalej kurátor výstavy a poznamenáva, že Igor Duda je pochmúrnym intelektuálom, ktorý sa rád vyjadruje symbolickými nejednoznačnosťami, inšpirovaný rôznymi starými či modernými javmi alebo obrazmi v možnostiach ich okamžitého uchopenia, a v komplexnom prelínaní sa.

Duda podľa Michala Burdińského osciluje na hranici figurácie a dosvitu, páči sa mu ilúzia a nejasnosť hmoty. Fotodokumentácia  ľudí, miest, smetí, neporiadku plagátových, či neplagátových plôch, prírody a krajiny je len podkladom na tvorenie tak, akoby  vracal pravdu poézii a maliarstu, a aby  tak odhalil existenčné podtóny filozofie na ktorej sú postavené.

Často kombinuje vznešené a svetské prvky, sviatočný a každodenný poriadok. Spojuje cudzie motívy a prvky bez toho, aby ovplyvňoval vzorec rámu a farieb, a tak sa zdá, že prekračuje stanovený rozsah experimentov, a vedie nás do istého druhu fixácie, posadnutosti drsnými, popraskanými, kusovými textúrami a neočakávanými vzormi  vecí, stien, chodníkov a ciest.

AZOARA

Autorský názov súčasnej výstavy AZOARA (baskicky: včerajšej noci) je pokračovaním predchádzajúcej výstavy vo Varšave s názvom APOKRYFY.  Grafické rozkladanie fotografií pražských Hradčian, Paláca kultúry Varšavy, Banskej Bystrice, pripomínajúce citlivosť obrazov Marka Rothka, Kazimira Maleviča, predstaviteľov maľby, ktoré sú dobre známe autorovi, reprezentantmi maľby farebných, či jednoznačných plôch, povzbudzujúce prenikať skrze to, čo je skryté a dokonca tajné.

Veľká séria grafiky so stavom vizuálnej a syntetickej ekphrasis (v konštrukcii ako bod poznania a prežitia daného fenoménu) pozostáva z portrétov Mariana Vargu, J. Lennona, P. Mc Cartneyho, K. Richardsa, Diamandy Galás, Kurta Cobaina, Petra Hapku, Jimmyho Hendrixa, Krzysztofa Pendereckého, Edith Piaf, Roberta Planta, Igora Stravinského, Witolda Lutoslawského a ďalších.

Sprevádzajú ich menej často vybrané osobnosti ako Woody Allen, Marylin Monroe a Andy Warhol (medzi nimi je zvláštnosťou Józef Piłsudski). Galéria týchto postáv je pre interpreta zaujímavá dvoma spôsobmi: z hľadiska účinkov Dudovej projekcie po preskúmaní biografie, diel, psychologicky vybraných bohatierov a z hľadiska vnímania samotného Dudu ako portrétovateľa.