Mladý hokejový útočník HC´05 iClinic Banská Bystrica Martin Ambroz hrá počas leta aj hokejbal za mužstvo Spartans. O jeho úspechoch v oboch športoch či rozdielnostiach hokeja a hokejbalu sa s ním porozprával Matúš Molitoris.

Odkedy sa venuješ hokeju a čo si v ňom dosiahol ?

K hokeju ma priviedli moji rodičia. Mal som 4 roky a boli zimné prázdniny, ktoré sme trávili u starých rodičov v Telgárte. V rámci zahnania „nudy“ otec navrhol, aby sme si šli skúsiť zakorčuľovať na ľad. Jediná moja skúsenosť dovtedy s ľadom bola len cez korčule zhodené doma v kúte (smiech). Korčuľovanie sa mi ale hneď zapáčilo a od  tej chvíle som bol nonstop na ľade. Tak by sa dali stručne zhrnúť moje začiatky a vstup do „veľkého hokeja“.   

Cely hokejový život, ak to smiem tak nazvať, som strávil v mojom rodnom meste Banská Bystrica. Tu som hokejovo dospieval medzi žiakmi, v doraste a  juniorke, až som sa prepracoval v uplynulej sezóne do  A – mužstva HC´05. Sezónu som ešte začal v HC´07 Detva,  kde som dostal nečakane veľa priestoru. Dôveru som oplatil výsledkami, vďaka ktorým som sa po 16 zápasoch vrátil do „Ačka“ v Banskej Bystrici.

Tu som dosiahol zatiaľ aj svoj najväčší klubový úspech v podobe striebra v Tipsport extralige.  Medzi ďalšie úspechy určite zaraďujem účasť na majstrovstvách sveta do 18 rokov, ktoré sa konali v Sochi, rok pred zimnou olympiádou. Vďaka tomuto turnaju som si užil, aké je to hrať hokej na svetovej úrovni a zároveň prežiť neopakovateľnú atmosféru, ktorú prináša medzinárodné súperenia.

Určite považujem za úspech aj bronzovú medailu z dorastu, ale aj  dve bronzové a jednu striebornú medailu, ktorú som získal v juniorke extraligy. I keď sú to malé úspechy , vždy potešili a hlavne získal som pocit zadosťučinenia za drinu počas celej sezóny.  

Prečo si začal aj s hokejbalom a ako dlho ho hráš?

K hokejbalu som sa dostal úplne náhodne a to vďaka spoluhráčovi z hokeja, ktorý ma zavolal zahrať si  na Országh Cupe. Trošku som premýšľal, či ísť, ale nakoniec som išiel. Mal som najprv obavy, že je to iné ako na ľade – predsa len loptička nie je ako puk, ale už po prvých minútach obavy rýchlo pominuli a hru som si užíval. Počas turnaja mi pomohol s aklimatizáciou najmä môj tím, v ktorom sme vytvorili skvelú partiu.

Neskôr ma oslovili moji kamaráti Matej s Matúšom a prehovorili ma, aby som začal hrať ligu za Spartans. Ponuku som samozrejme prijal, keďže sa nedala odmietnuť (smiech) a dodnes hrávam s nimi. Celkovo, keď tak premýšľam, sú to už 4 roky, čo sa venujem hokejbalu.

Ako vyzerá tvoja príprava na sezónu?

Odvíja hlavne od toho, kedy vám skončí tá predchádzajúca hokejová. Buď postúpite do play – off a  idete ďalej, alebo nedajbože hráte baráže o udržanie sa v najvyššej súťaži. Tak či onak, akonáhle skončí sezóna, dávam si týždeň voľna a začínam s individuálnou prípravou.

Postupne zaraďujem posilňovňu, bicykel, beh, in – line a samozrejme nesmie chýbať hokejbal. Najhlavnejšia  časť prípravy prichádza na rad vždy v júli a auguste. Obzvlášť preto, že obvykle vtedy sa postavíme na  ľad a telo začne zapájať diametrálne odlišné svaly do pohybu, ako napríklad pri behu. Teda opätovne dobiehame kondičné resty tak, aby som bol počas sezóny čo najlepšie pripravený na dlhú a náročnú súťaž.

Vnímaš hokejbal ako dobrú tréningovú alternatívu pre hokejistov?

Áno určite, ale nie každý môže behať po tvrdom povrchu (betóne), keďže pritom trpia veľmi kĺby. Napriek tomu si myslím, že hokejbal je vynikajúci na trénovanie palicovej techniky, rýchlosti reakcii, ale hlavne na tréning dynamiky behu. Okrem toho pokiaľ ide o emócie,  je to podobný šport  ako hokej, teda hokejbal je dobrý aj na trénovanie zvládania emócii. Hlavne zápasy vyspelých tímov bývajú veľmi vyhecované, majú vysoké tempo, sú tvrdšie, takže  vtedy si pripadám ako na normálnom hokejovom zápase, aspoň čo sa emócii týka (smiech).  Oproti hokeju je rozdiel v ohľaduplnosti. Predsa len v hokejbale máte len chrániče nôh, hlavy či rukavice a každý jeden silnejší naraz na mantinel nemusí dopadnúť dobre.

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi hokejom a hokejbalom?

Asi v tom, že na Slovensku sa hokej viac podporuje ako hokejbal, hoci Slovensko patrí k hokejbalovej elite na svete! Keby bolo viac peňazí v hokejbale, tak si myslím, že by sa to posunulo ešte na vyššiu úroveň, ako to je. To bohužiaľ platí pre veľa športov na Slovensku.  

Pozitívne ale je, že napríklad v našom meste sme na správnej ceste. Je cítiť záujem mesta, primátora i zastupiteľstva a cítim to aj na ľuďoch okolo hokejbalu, že sa snažia robiť všetko preto, aby sme my hráči boli spokojní a mohli svojou hrou baviť seba aj fanúšikov. Však stačí sa prísť len pozrieť na zápasy 1. Slovenskej hokejbalovej ligy – STRED či na aktuálny Bystrický pohár alebo Országh Cup a užiť si atmosféru zápasov. Možno vás to pohltí rovnako, ako hokej.