Niektorí ju milujú, iní o nej ani netušia. Reč je o vile, ktorá už niekoľko storočí stojí takmer v centre nášho mesta, no čas k jej veru nebol milosrdný. Mnohí Banskobystričania ju pri prechádzke na Kalváriu obídu bez povšimnutia, pretože ich skôr upúta zaujímavý červený rozprávkový dom oproti.

Možno však niekto o tejto vile, ktorú nazývajú aj Thurzov dom na adrese Pod Urpínom  13, tajne sníva a v jeho predstavách sa z krásnej, no zničenej ruiny stáva veľkolepý domov s pôvabným výhľadom na mesto. Nás tento objekt upútal už dávnejšie, preto sme sa rozhodli priblížiť vám jej bohatú minulosť i smutnú prítomnosť.

História kamenného domu pod Urpínom

Historik Vladimír Sklenka o tejto historickej pamiatke hovorí:

„Vila pod Urpínom v Banskej Bystrici patrí medzi skvosty renesančnej architektúry na Slovensku. Mohla byť ďalším turistickým lákadlom medeného mesta, ale zatiaľ stále nie je. V súčasnosti už málokto z Banskobystričanov, či návštevníkov mesta vie, aká vzácna budova stojí na druhej strane Hrona len pár metrov od hlavného námestia.“

Budova je najstaršou zachovanou stavbou v Banskej Bystrici na tejto strane Hrona. Dom bol pôvodne situovaný na vyvýšenine medzi dvoma mostmi z dnešnej Národnej ulice a Kapitulskej ulice. Pod ním viedla a vedie stará historická cesta z Vígľaša cez Mičinú do Banskej Bystrice.

„Vyberme sa spolu na chvíľu do minulosti. Prvú dochovanú písomnú zmienku o dome máme už zo 16. storočia v spomienkach fuggerovského faktora Jána Dernschwamma. Ten pripisuje stavbu tohto domu bohatému banskobystrickému nemeckému šľachticovi – ťažiarovi, ktorý si na tejto strane Hrona postavil prepychový, pôvodne drevený dom,“

pokračuje Sklenka.

Samotný jednoposchodový kamenný renesančný dom, ktorý sa nám zachoval do súčasnosti, bol postavený na mieste staršieho v období medzi rokmi 1600 – 1650. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že niektorí autori pripisujú jeho stavbu dokonca uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi a jeho manželke Beatrix Aragónskej, ktorí často navštevovali Banskú Bystricu – teda už na koniec 15. storočia. Krásna stavba slúžila aj ako centrum hospodárskeho majera, neskôr v dome býval záhradník Thurzo a dočkala sa, síce v dezolátnom čase, aj dnešných čias.

Zachovanie historických pamiatok v meste pre budúce generácie

Vladimír Sklenka, ktorý je aj poslancom mestského zastupiteľstva, k možnosti zachovania historických pamiatok na území Banskej Bystrice dodáva:

„Je na nás, či sa nám odkaz našich predkov podarí zachovať aj pre budúce generácie Banskobystričanov a návštevníkov Banskej Bystrice. Ľady sa však v Banskej Bystrici pohli, čo sa zdalo nemožné v prípade Radvanského kaštieľa nadobúda reálne kontúry. Nezostáva však len veriť, ale aj spraviť všetko v Banskej Bystrici pre to, aby sa vytvoril a podporil koncepčný systém na záchranu takýchto hodnôt v meste. Bolo by to v prospech celého mesta a všetkých jeho obyvateľov,“

Kamenná vilka sa po poslednom majiteľovi dostala darom do vlastníctva evanjelickej cirkvi, ktorá tento objekt ďalej prenajímala. Po roku 1968 sa tu začala stavať údolná stanica lanovky na Urpín. Tú však nikdy nedostavali a jej pozostatkom sú veľké betónové bloky v záhrade.

Objekt je v dezolátnom stave

V súčasnosti je historický dom na predaj. Ako sme sa mohli presvedčiť, zub času na ňom zanechal nezmazateľné stopy a jeho prípadná záchrana bude nesmerne náročná. Po požiari strechy dom provizórne zastrešili, ale teraz doň zateká. Prenikajúca voda   v rôznych ročných obdobiach poškodzuje  obvodových múry, omietky  a štukovú výzdobu stropov v interiéroch.

Pohľad na popadané a rozbité ozdobné obrazce na podlahe plnej odpadkov  je veľmi smutný. Stopy po zničených ozdobách na stropoch, veľkolepé miestnosti s úžasnými výhľadmi na všetky strany mesta svedčia o tom, že kedysi  tu museli  byť nádherné priestory. Na čelnej fasáde je umiestnený vzácny arkier postavený na krakorcoch, ktorého bočné okná sú zamurované.

Čo nepoškodia prírodné živly v opustenom dome, dokončí človek. Po okenných výplniach už dávno niet ani stopy. Prepadnuté časti stropov, popukané murivo, prasknuté preklady a poškodená statika budovy predstavujú pre náhodného návštevníka nebezpečný pohyb s ohrozením života. Množstvo  odpadu v celom objekte svedčí o tom, ako si my ľudia nevážime svoju históriu a túto kultúrnu pamiatku.

Objekt je podpivničený, ale kvôli obrovskému smetisku na schodoch sme sa do týchto častí domu nedostali. Neobjaveným tajomstvom domu je podzemná chodba, ktorá mala viesť kedysi z centra mesta popod Hron s vyústením vedľa kamennej vily. Historik Vladimír Sklenka  nám potvrdil existenciu torza  tejto chodby, ktoré sa objavilo pri kladení potrubia pri Stredoslovenských elektrárňach, ale vstup do podzemia neskôr zasypali.

Ako sme sa dozvedeli, voči majiteľovi kultúrnej pamiatky chce konať Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s mestským stavebným úradom, aby sa zamedzilo ďalšiemu poškodzovaniu tohto kedysi nádherného domu. Otázka je, či do dňa „súdneho“, keď sa nájde ochota majiteľa objektu pustiť sa do jeho rekonštrukcie, bude ešte čo zachraňovať…

Keď sa najbližšie budete prechádzať pod Urpínom, určite neprehliadnite túto kedysi krásnu  kamennú vilu.  Jej genius loci  ani po stáročiach nevyprchal.