Európska a slovenská politika dostali v uplynulých dňoch dve „facky“. Týkajú sa zahraničnej diplomacie a politickej kultúry  v súvislosti s postojom k Venezuele a plagiátorstvu politikov.

Zahraničná politika EÚ a SR v júli 2020

Slovenská republika 1. júla 2020  uznala opozičného politika Juana Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky. Po rokovaní vlády o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).

Ivan Korčok

Podľa Korčoka vo vlaňajších prezidentských voľbách vo  Venezuele sa zvolený Nicolás Maduro nelegitímnym spôsobom stal prezidentom tejto ťažko skúšanej juhoamerickej krajiny:

„Jeho prezidentský post nebol uznaný, ale zároveň 24 členských štátov EÚ urobilo rozhodnutie, že uznajú za dočasného prezidenta súčasného predsedu Národného zhromaždenia, to znamená parlamentu.“

Nicolás Maduro

Šéf slovenskej diplomacie tak reagoval na dlhodobo sa zhoršujúcu vnútropolitickú situáciu vo Venezuele a pokračujúci protiústavný postup Madura v otázke vyhlásenia nových demokratických prezidentských volieb.

„Môj krok reaguje priamo na eskaláciu zo strany režimu nelegitímneho prezidenta Madura voči EÚ. Konkrétne to, že dal vyhostiť šéfku diplomacie EÚ vo Venezuele,“

povedal minister Ivan Korčok .

Juan Guaidó

Slovensko sa týmto krokom pridalo ku skupine 24 členských krajín EÚ. Korčok zároveň vyzval Madurov režim na dodržiavanie ústavnosti a demokratických princípov.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro rozhodol o vyhostení Isabel Brilhantovej Pedrosovej po tom, ako  Únia uvalila sankcie na 11 venezuelských vládnych predstaviteľov podporujúcich prezidenta. Sankcie mali podobu zákazu vstupu na územie EÚ či zmrazenia majetku. Na rozšírenom zozname sankcií sa ocitol aj predseda Národného zhromaždenia Luis Parra. Sankcie EÚ sa dovtedy vzťahovali na 25 osôb z Madurovho okolia.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell krátko pred stanoviskom slovenského ministra zahraničných vecí  odsúdil vyhostenie veľvyslankyne EÚ vo Venezuele a prostredníctvom odkazu na Twitteri naznačil, že Únia zareaguje recipročným spôsobom.

EÚ a Slovensko v januári 2021

Európska únia teraz oficiálne priznala, že už nemôže uznávať Juana Guaidóa za dočasného prezidenta dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky. V decembrových parlamentných voľbách totiž tento opozičný politik zlyhal a stratil post predsedu venezuelského parlamentu.

Najnovšie rozhodnutie Európskej únie v súvislosti so zmenou postoja Európskej komisie potvrdil predstaviteľ EÚ pre zahraničné styky Josep Borrell s tým, že Brusel odteraz preraďuje Juana Guaidóa pozície „dočasného prezidenta“ na úroveň „významného predstaviteľa opozície“. Malo sa na  tom zhodnúť všetkých 27 členských štátov EÚ. Minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

Bývalá vláda Petra Pellegriniho z tohto uhla pohľadu urobila prezieravý krok, keď sa nepridala k 24 členským štátom EÚ, ktoré miesto zvoleného Madura uznali opozičného venezuelského politika Guaidóa za dočasného prezidenta. Dodatočne zmenila tento diplomatický postoj vláda Igora Matoviča  na návrh ministra Ivana Korčoka a ukázalo sa, že to bola chyba…

Josep Borrell

V Rakúsku platí pri plagiátoroch iná politická kultúra ako u nás

Rakúska ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová v sobotu podala demisiu. Stalo sa tak po zverejnení podozrení z plagiátorstva, ktorého sa mala dopustiť pri písaní svojej diplomovej a dizertačnej práce na Slovenskej technickej univerzite. Informovala o tom agentúra DPA.

Táto 37 – ročná rakúska politička vo svojom vyhlásení uviedla:

„Obvinenia, že by som pri príprave práce odpisovala, odmietam. Mali by sa podriadiť riadnemu skúmaniu. Musím však ochraňovať svoju rodinu pred nepriateľstvom, politickou agitáciou a urážkami, a preto už nemôžem vo funkcii pokračovať. Kancelára som  informovala o svojej rezignácii.“

Christine Aschbacherová

Titul PhD. Aschbacherová získala minulý rok na Slovenskej technickej univerzite. Objektívne skúmanie jej záverečnej práce by podľa nej nebolo možné, ak by ostala v koaličnej vláde so zelenými, kde zastupuje ľudovcov kancelára Sebastiana Kurza.

Christine Aschbacherová svoje štúdium na Technologickej fakulte STU so sídlom v Trnave skončila obhajobou práce písanej v nemčine v auguste minulého roka, teda v čase, keď bola v úrade a Rakúsko sa vyrovnávalo s pandémiou Covidu-19.

Stefan Weber

Kauza vypukla vo štvrtok, keď známy rakúsky odborník na plagiátorstvo Stefan Weber začal zverejňovať analýzy Aschbacherovej akademických prác v sérii blogov a rozhovorov, k čomu použil program na detekciu plagiátov. Stalo sa tak aj v prípade jej dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch, ktorú odovzdala minulý rok na STU.  Zistil, že viac ako pätina textu je plagiátom.

V tomto prípade kritici namietali aj to, že táto práca je obsahovo veľmi povrchná a napísaná kostrbatou nemčinou. Po týchto odhaleniach opozícia v Rakúsku žiadala Aschbacherovej demisiu. Rakúska ministerka práce a rodiny odstúpila, čo možno považovať za  prejav skutočnej politickej kultúry v európskych pomeroch.

Igor Matovič

„Vyvodenie jej sebareflexie je prejavom politickej kultúry vo vyspelých európskych štátoch. Niektorí predstavitelia slovenskej politickej scény na to musia ešte dozrieť. A s nimi aj Slovensko, ak sa chceme medzi takéto štáty Európy niekedy zaradiť,“

konštatoval predseda opozičnej strany HLAS – sociálna demokracia Peter Pellegrini.

Rakúska ministerka ukázala slovenským politikom, ako sa má správať politik prichytený pri plagiátorstve. U nás usvedčení plagiátori zostávajú vo svojich štátnych funkciách aj pri väčšom percente plagiátorských textov vo svojich záverečných prácach.

Boris Kollár

Týka sa to súčasného predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO), predsedu NR SR Borisa Kollára  (SME rodina), ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) a pred nimi aj bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), ktorí  nevyvodili ani minimálnu politickú zodpovednosť voči sebe tak, ako to urobila rakúska ministerka práce a rodiny. Tá nastavila našim politikom zrkadlo zodpovedného a kultúrneho správania sa voči svojim voličom.

A to nehovoríme o pokračujúcom papalášizme našich súčasných vládnych politikov počas pandémie…

Branislav Gröhling