V pondelok na Deň víťazstva nad fašizmom sa v Banskej Bystrici stretli dva rozdielne pohľady na 78 -ročnú históriu  konca II. svetovej vojny v Európe a oslobodenie nášho mesta vojakmi Červenej a Rumunskej armády.

Niekto si váži históriu aká v skutočnosti je, iný ju chce účelovo skresľovať

Kým predstavitelia Hlasu na čele s predsedom Petrom Pellegrinim spolu so Zväzom protifašistických bojovníkov vzdali česť a úctu padlým vojakom a obetiam II. svetovej vojny pri Čiernom obelisku na Námestí SNP a v Pamätníku SNP, aktivisti z platformy Nie v našom meste spochybnili umiestnenie pamätníka osloboditeľom na bystrickom centrálnom námestí účelovým popieraním historických faktov.

Vďaka Rumunskej armáde na Čiernom obelisku

Historickým faktom navždy zostane, že Banskú Bystricu oslobodzovali nedeliteľne vojská Červenej a Rumunskej armády 2. Ukrajinského frontu. Peter Pellegrini vo svojom prejave varoval pred účelovým skresľovaním vojnovej histórie, ku ktorému dochádza na Slovensku v súvislosti s vojnou na Ukrajine, hoci tá nemá s II. svetovou vojnou a porážkou nemeckého nacizmu nič spoločné:

„Žiaden suverénny štát nedovolí, aby niekto prekrúcal jeho dejiny. Hanebné nariadenie končiaceho ministra vnútra  Mikulca nám nemôže brániť, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí padli za našu slobodu a oslobodili naše mesto i vlasť. Preto som dnes tu a ako rodák z Banskej Bystrice dávam verejný prísľub, že ak budem mať tú česť byť po voľbách súčasťou vedenia tejto krajiny, oslavám konca II. svetovej vojny a najmä Slovenskému národnému povstaniu sa vráti dôstojnosť a úcta. Česť všetkým padlým, ktorí bojovali za našu slobodu.“

Peter Pellegrini

https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/582621553973245?locale=sk_SK

Známy bystrický hudobník a riaditeľ Súkromnej ZUŠ LAVUTA Alexander Daško oslovil na Deň víťazstva Rómov slovami:

„Dnes nám nahovorili, že si máme tento deň užiť ako voľný deň. Ďakujem, ale pre mňa je to aj deň, keď môžem byť na tomto svete len vďaka tým, ktorí položili životy aj za nás Rómov. Ospravedlňujem sa, že nebudem prijímať rôzne negatívne argumenty od tzv. historikov, ale  faktom je, že keby vojnu vyhralo nacistické Nemecko, tak by dokončilo rómsky holokaust a ja by som tieto slová nenapísal. Romáci zamyslite sa. Nacizmus sa nespomína len na rôznych konferenciách, ale hlavne pri takýchto dôležitých dátumoch, akým je Deň víťazstva a ukončenie II. svetovej vojny. Preto si chcem uctiť pamiatku padlých vojakov rôznych národností (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Rumuni, Kazaši a ďalší) pri pamätníkoch oslobodenia. Česť vašej pamiatke!“

Alexander Daško

Pred Čiernym obeliskom vyslovili svojský názor aktivisti z platformy Nie v našom meste:

„Toto miesto od svojho vzniku deformuje historický odkaz nášho oslobodenia od fašizmu a fakty o ňom. Jeho stvárnenie a texty sú vo významnej miere prvkom sovietskej propagandy, ktorá desaťročia poškodzovala mesto aj krajinu.“

Podľa aktivistov, medzi ktorými nechýbala ani  mestská poslankyňa Diana Javorčíková, veľkú časť stredného Slovenska okolo Banskej Bystrice a Zvolena oslobodzovali v marci 1945 od nemeckej armády hlavne jednotky Rumunskej kráľovskej armády (v súčinnosti s Červenou armádou). Dianie tu však malo prebiehať v réžii Stalina, ktorý sa správal k východnému bloku Európy ako ku koristi sovietskeho impéria, za prvou líniou bojovníkov vraj postupovali jednotky propagandistov.

Diane Javorčíkovej z Progresívneho Slovenska sa obelisk nepozdáva

„Na hlavné námestie v Banskej Bystrici Červená armáda sama sebe dala postaviť oslavný čierny obelisk, na ktorom nápis vyzdvihuje slávu Sovietskeho zväzu a len okrajovo spomína oslobodenie Československa.“

Aktivisti by chceli naštartovať diskusiu o náprave tohto stavu, pričom im vadí najmä Čierny obelisk na Námestí SNP so sovietskymi symbolmi. Za tým sa skrýva ich odpor voči Rusku za napadnutie Ukrajiny, v dôsledku čoho neváhajú účelovo skresľovať vojnovú históriu na Deň víťazstva nad fašizmom. Tú však nezmenia, je taká ako bola.

Môže sa pravdivá história  niekomu páčiť alebo môže mať k jednotlivým jej kapitolám výhrady, ale nikto to už nezmení. Historici za 78 rokov už preskúmali všetko, aj čo sa týka oslobodenia Banskej Bystrice a postavenia Čierneho obelisku na centrálnom námestí a všetko je tak, ako má byť.

Aktivisti z platformy Nie v našom meste pred Čiernym obeliskom

Čierny obelisk – jeden zo symbolov mesta pod Urpínom

V roku 1994, v snahe prinavrátiť mestu stredoveký ráz, zvažovalo vtedajšie vedenie mesta  presun Čierneho obelisku z centra mesta na Námestie slobody. Nakoniec sa však táto myšlienka nepresadila a Banskobystričania tak neprišli o jednu z historických dominánt súčasného mestského jadra.

Každoročne si 25. marca na tomto pietnom mieste – pomníku padlých vojakov Červenej armády, poprední predstavitelia mesta spolu so slovenskými a zahraničnými štátnikmi pripomínajú obete z radov osloboditeľských vojsk. V blízkosti miesta, kde obelisk stojí, sa v minulosti nachádzali i hroby padlých sovietskych vojakov, tieto však boli neskôr premiestnené na cintoríny v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Vojaci Červenej armády nad mohylou a hrobmi padlých spolubojovníkov na bystrickom námestí

Bol to poručík Červenej armády Samuel Vajnstein, ktorý navrhol podobu pomníka padlým spolubojovníkom osadeným v dolnej časti Námestia SNP, čo bol kompromis medzi požiadavkami jedného z veliteľov Červenej armády  a názormi predstaviteľov mesta.

S výstavbou, ktorú uskutočnila banskobystrická firma HORN, sa začalo ešte 17. apríla 1945 a práce boli ukončené už koncom mája. Pomník z čierneho labradoritu, ktorý je majetkom Ruskej federácie, bol slávnostne odhalený 24. júna 1945.

Historickým faktom zostane, že vojakom oboch osloboditeľských armád Červenej a Rumunskej  bez rozdielu patrí vďaka obyvateľov Banskej Bystrice zvýraznená nápismi na obelisku aj na pamätných tabuliach umiestnených na fasáde historickej Radnice.

Stavba Čierneho obelisku

Banská Bystrica v záverečnom víre vojny

K mestu pod Urpínom sa postupne priblížili sovietske a rumunské vojská, aby ju oslobodili. Dňa  24. marca sa stretli s Nemcami v obci Radvaň, ktorá vtedy ešte nebola súčasťou mesta. Zahynulo tam 17 osloboditeľských spojeneckých vojakov. Ráno 25. marca začali v Banskej Bystrici pouličné boje. Tie trvali asi do druhej hodiny popoludní a vyžiadali si životy 12 vojakov Červenej armády.

V čase príchodu osloboditeľských vojsk do metropoly stredného Slovenska, bolo mesto bez politického a hospodárskeho vedenia, obyvateľstvo bolo v zúboženom stave a okrem útrap spojených s vojnou trápila ľudí aj silnejúca epidémia cholery.

Aj napriek tomu, že sa vojakom 40. Červenej a 4. Rumunskej armády 2. Ukrajinského frontu podarilo mesto vytrhnúť z rúk nepriateľa už na Kvetnú nedeľu 25. marca 1945, Banská Bystrica bola nemeckými vojskami ostreľovaná aj ďalšie dni.

Oslobodzovanie Banskej Bystrice

K existencii dvoch dátumov 25. a 26. marca 1945, ktoré sa spomínajú v súvislosti s oslobodením nášho mesta, bývalý riaditeľ Múzea SNP a historik Stanislav Mičev uvádza:

„V podstate obidva dátumy sú správne, lebo prví vojaci osloboditeľskej armády vstúpili na územie mesta 25.marca a úplne ho oslobodili od Nemcov na druhý deň, preto tu majú osloboditelia pamätník padlým. Obelisk je na správnom mieste. Posudzovanie histórie cez prizmu súčasnej politiky je neprípustné.“

Rumunskí vojaci postupujú k centrálnemu bystrickému námestiu

Väčšina padlých vojakov už našla svoj pokoj. Bývalý riaditeľ Stredoslovenská múzea a historik Roman Hradecký spomína na pátranie v archívnych dokumentoch takto:                

„Výsledkom nášho niekoľkoročného úsilia je prinavrátenie identity 54 z 59 vojakov Červenej armády,  ktorí padli v boji pri oslobodzovaní mesta a dnes sú pochovaní na Vojenskom cintoríne vo Zvolene. Po dlhých desaťročiach sa tak uľavilo aj ich pozostalým, ktorí dovtedy ani len netušili, kde sú uložené ostatky ich hrdinských predkov. Pokoj  rodinám vojnových hrdinov  je to najmenšie, čo im môžeme dať z vďaky za obeť, ktorú priniesli pre nás a naše mesto.“

Toľko historické fakty. Ak sa ich niekto pokúša účelovo meniť, bude to mať ťažké, pretože nie nadarmo je Banská Bystrica mestom SNP a svoje významné míľniky histórie vrátane oslobodenia v II. svetovej vojne si bude ctiť tak ako doposiaľ…

Pamätné tabule na bystrickej Radnici