Je tu adventný čas, až do Vianoc sa budú postupne zapaľovať štyri symbolické sviečky. Tá prvá adventná sviečka, ktorú zapaľujeme v nedeľu 3. decembra, predstavuje sviecu prorokov a symbolizuje mier.

Postupné zapaľovanie sviečok a adventný veniec

Kým prvá adventná sviečka znamená Mier, druhá sviečka nám má pripomínať Vieru, ktorú by sme si mali posilniť. Tretia adventná sviečka v sebe nesie posolstvo Lásky a štvrtá sviečka symbolizuje nehasnúcu Nádej.

Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka.  Tú prvú tohto roku zapaľujeme v nedeľu 3. decembra, poslednú štvrtú 24. decembra na Štedrý deň.

Tradičným symbolom prichádzajúcich Vianoc je adventný veniec. Slúži k symbolickému odpočítavaniu štyroch týždňov adventu. Obyčajne má podobu venca z ihličnatých vetví ozdobeného štyrmi sviečkami.

História adventného venca sa začala písať v roku 1838, keď Johann Henrich Wichern z Hamburgu vyrobil prvý adventný veniec z ihličnatých halúzok, pre deti zo sirotinca „Drsný dom“. Ako ich opatrovník, chcel ukončiť ich neustále otázky o tom, kedy prídu Vianoce. Vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami. Tenké sviečky predstavovali všedné dni a 4 hrubšie symbolizovali štyri adventné nedele.

Adventný čas

Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

V prvom rade sa kresťania pripravujú na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chvália Boha, ktorý tak miloval svet, že poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent kresťanom pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu.

Nejde iba o to, aby si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania. Liturgickou farbou pre advent je fialová.

Čítania liturgických textov

Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa). Čítania zo Starého zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša. Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia.

Aj keď tento adventný čas je spojený s predvianočným zhonom, skúsme sa trochu stíšiť vo svojich mysliach a naplniť naše srdcia mierom, vierou, láskou a nádejou…