Slávime Veľký piatok – ukrižovanie Ježiša Krista, cirkevné obrady a ľudové zvyky v tento deň

SVIATOK
1 /

Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkounocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.

V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a Eucharistia.

1. Liturgia slova

Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu).

Nasledujú samotné čítania – prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Odporúča sa však, aby boli Pašie prednášané spevom.

Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o desať prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Nimi sa končí liturgia slova.

2. Poklona svätému krížu

Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi – so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom.

Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Preto, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.

3. Eucharistia

Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí na oltár.

Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.

Následne sa v procesií prenesie Eucharistia, zahalená semitransparentným vélom, v monštrancii do Božieho hrobu (vhodné miesto v kostole, tematický pripravené tak, aby pripomínalo hrob, v ktorom ležal Ježiš), kde je vystavená na verejnú poklonu až do určenej hodiny dňa.

V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.

Ľudové zvyky

Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou.

Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Tkáči zase priadli pašiové nite, ktoré ochraňovali celú rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi.

Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko.

Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Výborné na tento deň sú syrové koláčiky, tvarohové buchty alebo moravské koláče, každému podľa jeho chuti.

Autor: (tom), Foto: ilustračné