Podľa astronómov v auguste sa na oblohe dejú najzaujímavejšie veci. Aj zo stredy na štvrtok 13. augusta    budeme môcť na vesmírnej oblohe pozorovať populárny meteorický roj Perzeidy, nazývaný aj slzami svätého Vavrinca.

Nevšedné vesmírne divadlo na nočnej oblohe

„Jeho aktivita začína v polovici júla a končí v druhej polovici augusta. Maximum sa tento rok predpokladá v noci z 12. na 13. augusta s produkciou 60 – 70 a možno dokonca aj sto meteorov za hodinu,“

 hovorí Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV.

Perzeidy alebo slzy svätého Vavrinca možno na jasnej letnej oblohe sledovať po celú noc. Ich materským telesom je kométa 109P/Swift-Tuttle, ktorú  objavili v roku 1862. Po jej postupnom rozpade sa meteory jej zvyškami. Vytvárajú roj, ktorého názov pochádza od súhvezdia Perzeus. V ňom sa nachádza radiant, z ktorého zdanlivo meteory vylietavajú.

K pozorovaniu Perzeíd na nočnej oblohe nepotrebujeme ďalekohľad, pretože  meteory prelietavajú v smere radiantu po celej oblohe a sú viditeľné voľným okom. Ich rýchlosť pred vstupom do atmosféry Zeme je až 59 km/sek. Preto sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznú žiariacu stopu. Mesiac sa nachádza tesne pred novom, takže jeho jas počas vrcholiacej noci nebude rušiť pozorovanie padajúcich meteorov.

„Okrem Perzeíd a stále aktívnych sporadických meteorov sú v auguste činné aj iné meteorické roje. Bohatšie sú napríklad Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Akvaridy. Stačí zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu,“ 

dodáva astronóm  Husárik

Perzeidy je možné v Banskej Bystrici sledovať na oblohe už krátko po zotmení  o 21:00 hod., ale najviac ich je vidno po polnoci. Najlepšie miesta na pozorovanie sú čo najďalej od mestského svetla.

Najstaršie záznamy o Perzeidách pochádzajú z Číny už z roku 36 nášho letopočtu, keď v ranných hodinách pozorovali viac ako sto meteorov. Za novodobého objaviteľa Perzeíd je považovaný Adolphe Quetelet z Bruselu, ktorý na ne upozornil v roku 1835. Presnejšie údaje o frekvencii meteorických rojov sú až z roku 1839 od Eduarda Heisa z nemeckého Münsteru, ktorý napočítal 160 meteorov za hodinu.

Svätý Vavrinec (latinsky Laurentius)

Bol jeden zo siedmich diakonov, ktorí boli umučení počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Valeriánom v roku 258. Svätý Vavrinec je patrónom knihovníkov a archivárov, vzývaný proti ohňu a moru.

Cisár Vavrinca uväznil a mučil. Dal ho bičovať, trhať mu kožu železnými hrebeňmi. Napokon nechali priniesť železnú posteľ a rozžeravili ju. Aj pri tomto opekaní Vavrinec zaživa prosil cisára, aby ho obrátil na druhý bok, keďže tento má už spálený. Zomrel 10. augusta roku 258.

Vavrinca pochovali na Tiburtine neďaleko Campa Verana. Nad jeho hrobom postavili baziliku S. Lorenzo fuori le mura, ktorá podnes patrí k siedmim hlavným kostolom v Ríme. Ako relikvia sa v kostole uchováva i rošt, na ktorom ho umučili. Mnoho ďalších častí kostí je uložených v relikviároch po celom Taliansku.