Zo soboty na nedeľu spíme o hodinu menej, prechádzame na letný čas

SPRÁVY
1 /

Banskobystričania pozor, opäť prichádza zmena! Zo soboty na nedeľu 28. marca 2021 sa mení čas. O druhej v noci sa naše hodiny posunú na tretiu, takže sa vyspíme o hodinu menej.

Prechádzame na tzv. stredoeurópsky letný čas (SELČ). Na zimný sa vrátime opäť zo soboty na v nedeľu 31. októbra 2021. Túto zmenu využíva väčšina krajín Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu.

Európsky parlament navrhol zrušiť zmenu času

Rok 2021 mal byť posledným, keď si obyvatelia európskych štátov posúvajú hodinky. Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania štandardného stredoeurópskeho a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Navyše, otázku odsunula pandémia nového koronavírusu.

„Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zase svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo,“

konštatuje návrh smernice Európskeho parlamentu. Takisto je dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma:

„Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr.“

Schválená smernica EP odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho „citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti“.

Na počiatku boli Benjamin Franklin a William Willet

Na myšlienku zmeniť čas tak, aby sa šetrilo denné svetlo pre potreby ľudí, prišiel v roku 1784  americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v jednom zo svojich článkov. Prvý návrh na oficiálne zavedenie letného času dal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji „The Waste of Daylight“ (Mrhanie denným svetlom).

Na území Slovenska sa  zaviedol letný a zimný čas počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas uplatňoval každý rok a trval u nás šesť mesiacov. Od roku 1996 sa dĺžka SELČ aj na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie na sedem mesiacov. Upravuje to nariadenie vlády.

Benjamin Franklin

Benjamin Franklin

 Letný čas

Je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale ten, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Vyplýva to aj z toho, že väčšina ľudí je aktívnejších večer po západe slnka, ako ráno.

Zmena času má mnohé klady, ale aj zápory. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo denné svetlo po 19:00 h takmer pol roka (v Bratislave napríklad 173 dní), kým bez letného času by to bolo iba 113 dní.

Odporcovia zmeny času tvrdia, že proklamované šetrenie energie je zanedbateľné. Napríklad prieskumy energetikov hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj možné zdravotné problémy.

Niektorým ľuďom však spôsobuje zmena času orientačné problémy a zmenu biorytmov. Chvíľu trvá, kým si zvyknú na nový čas. Tak či onak si nezabudnite počas tohto víkendu prestaviť hodiny dopredu.

Autor: (tom), Foto: ilustračné