Obe metropoly stredného Slovenska spájajú pochybenia v hospodárení. V Žiline sa dokonca nakupovalo víno za viac ako 150 eur za jednu fľašu.

Na poslednom mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici zaujala verejnosť správa NKÚ o hospodárení mesta za rok 2008. V súvislosti s predajom akcií bývalej Banky Slovakia pod ich nominálnu hodnotu schválili poslanci podanie trestného oznámenia. To sme ešte netušili, že mesto Žilina dopadlo podľa NKÚ ešte horšie.

Podľa medializovaných informácií NKÚ odhalil v hospodárení žilinskej samosprávy veľmi vážne nedostatky a pochybenia v rozpore so zákonom. Kontrolná správa okrem množstva porušení zákona vo vedení účtovníctva a v legislatíve hovorí o manipulácii pri zadávaní verejných zákaziek, o svojvoľných zmenách rozpočtu mesta zo strany primátora bez predchádzajúceho schválenia mestským zastupiteľstvom a pochybeniach pri predaji mestského majetku. NKÚ objavil aj veľké medzery v práci hlavného kontrolóra.

Médiá si v správe všimli aj také pikošky, ako podnikanie mesta v oblasti stravovania bez potrebného oprávnenia, alebo podpisovanie zmlúv pred vyhodnotením došlých ponúk vo verejnej súťaži, ale aj nákup štyroch fliaš vína za viac ako 150 eur. Správu ešte nedostali poslanci žilinského mestského zastupiteľstva, tak sa k nej nemôžu zodpovedne vyjadriť. O stoličku však zrejme príde vedúca ekonomického odboru na úrade. Primátor Ivan Harman reagoval tým, že tieto zistenia NKÚ nezakladajú podnet pre orgány činné v trestnom konaní, mnohé z nich vyplývajú zo zmeny účtovníctva v roku 2008 a v tomto roku sa vymenil aj hlavný kontrolór na žilinskej radnici.

Výsledky kontrolných zistení NKÚ v Banskej Bystrici a v Žiline majú veľa spoločného, ale aj odlišného. Okrem politickej roviny, keďže žilinský primátor je z SDKÚ-DS a bystrického podporoval SMER-SD, množstvo účtovných a legislatívnych pochybení v oboch mestách má aj ďalšie rozdiely. Obe mestá síce vedú Ivanovia, na rozdiel od Žiliny sa však v meste pod Urpínom v roku 2008 verejné obstarávania, predaje mestského majetku a nakladanie s prostriedkami EÚ, či štátu vrátane rozpočtových opatrení obišli bez žilinských problémov. Nebyť sporného predaja bankových akcií a drahých externých právnických služieb, mesto pod Urpínom by z tohto porovnania zrejme vyšlo oveľa lepšie (posledné slovo v Banskej Bystrici bude mať ešte prokuratúra).

Zaujímavé bude sledovať, akú zodpovednosť vyvodia žilinskí poslanci za hospodárenie miestnej samosprávy v roku 2008 voči vedeniu mesta, či úradu a porovnať to s postupom banskobystrického mestského zastupiteľstva. Bystricoviny.sk preto prinesú o tejto téme v budúcnosti ďalšie informácie.