Spolupráca a vzájomná výpomoc štátov, ktoré pristúpili k  Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a skladovania biologických a toxínových zbraní a ich ničení (BWC), ako aj posilnenie národnej implementácie záverov odborníkov v tejto oblasti a viacerých projektov verejného zdravotníctva v boji proti bioterorizmu – to bol program a nosná téme nedávneho stretnutia zástupcov členských štátov BWC v Ženeve.

Na stretnutí sa zúčastnilo takmer 180 odborníkov z väčšiny signatárskych členských štátov vrátane Slovenska, ako aj pozorovateľov a medzinárodných organizácií -Svetovej zdravotníckej organizácie, Červeného kríža, Interpolu, národných agentúr a mimovládnych organizácií, ako aj akademických expertov. Po pristúpení Mjanmarska sa počet členov tejto Konvencie zvýšil na 171. Ako uviedol stály zástupca MZ SR pre problematiku bioterorizmu, zároveň krajský hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici doc. MUDr. Cyril Klement Slovensko dlhodobo plní všetky úlohy vyplývajúce z celosvetového bola proti biologickým a toxínovým zbraniam.

„Máme zriadený národný orgán pre kontrolu biologických zbraní – Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane, ktorý pracuje práve pri banskobystrickom RÚVZ. Centrum vzniklo v 2001 ako reakcia na antraxové útoky v USA a vo svete. Pravidelne zasielame aj dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Zaoberáme sa problematikou biologických a toxínových zbraní po stránke medzinárodnopolitickej, spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí, s hasičským zborom, políciou, s Úradom civilnej ochrany, ako aj ďalšími relevantnými organizáciami. So svojim priamym nadriadeným orgánom – Ministerstvom zdravotníctva SR, pripravujeme podklady, stanoviská, publikácie tak, aby bolo Slovensko po odbornej stránke pripravené aj na túto hrozbu,“

konštatoval doc. Klement, ktorý zároveň vykonáva aj funkciu vedúceho tohto centra. Od jeho vzniku vyšetrili len v banskobystrickom RÚVZ vyše 855  rizikových zásielok pričom ani jedna nebola pozirívna.

Neoceniteľnou pomôckou v ďalšej práci Informačného centra pre bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane boli aj paralelné podujatia, ktoré predstavujú najaktuálnejšie informácie v oblasti kontroly a vedeckého pokroku  v oblasti BWC a iných biologických agensov. Informovanosť  o problematike BWC na Slovensku je  vysoká  ako na expertnej, tak aj na základnej úrovni. V súčasnosti  pracovníci Policajného zboru MV vstupujú do problematiky CBRN (Chemické, biologické, rádiologické a nukleárne riziká) a mimoriadnych udalostí, pričom s touto skupinou už Informačné centrum úzko spolupracuje.

„V rámci bilaterálnych rozhovoroch s  pracovníkmi NGO (momovládnych organizácií) prof. Graham Pearson a prof. Katrin Nyxdorff sme hovorili o pripravenosti RÚVZ Banská Bystrica podieľať sa na projektoch a o možnostiach spolupráce“

uviedol MUDr. Klement. Príslušným pracovníkom odovzdali aj  texty dotýkajúce sa aktivít RÚVZ Banská Bystrica v tejto oblasti.

Doplňujúce informácie

Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ho ratifikovalo dnes už 171 štátov sveta, Slovensko nevynímajúc. Možnosť použitia biologických zbraní je podľa svetových odborníkov na túto problematiku je dosť reálna. Účinok biologickej zbrane je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Biologické zbrane sú vlastne infekčné agens upravené do vhodného nosiča. Sú založené na princípe nejakého mikroorganizmu, najčastejšie patogénu, alebo ním produkovanej látky, najčastejšie toxínu. Ich cieľom je spravidla človek, zvieratá alebo rastliny u ktorého má vyvolať chorobný stav – infekčné ochorenie, či otravu, ktorých priamym následkom je jeho významné oslabenie, či smrť.

Medzi biologické agensy, ktoré by mohli byť použité v biologickej vojne proti ľuďom patria napríklad vírusy varioly (pravých kiahní), Eboly, hemoragickej horúčky, žltej zimnice, kliešťovej encefalitídy, ale aj mnohé druhy baktérií. V širšom slova zmysle možno za biologické zbrane považovať aj mikroorganizmy, rýchlo znehodnocujúce fosílne palivá, patogénny likvidujúce plodiny a dobytok, čo následne vyvoláva hladomor.