Mestu Banská Bystrica, ktoré je majiteľom kaštieľa Radvanských, opäť svitla nádej na záchranu tejto chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky. Záujem o dlhodobý nájom objektu prejavila banskobystrická Akadémia umení.

Kameňom úrazu, podobne ako predtým pri predchádzajúcom nájme Slovenskej zdravotníckej univerzity, však môže byť získanie potrebných finančných zdrojov. Hovorkyňa primátora Monika Pastuchová médiám potvrdila, že mesto s Akadémiou umení intenzívne rokuje, ale zatiaľ nedošlo ku konkrétnej dohode. Samospráva zatiaľ zabezpečila objekt pred vandalmi, pravidelne ho kontrolujú hliadky mestskej polície.

Podľa rektora Akadémie umení Matúša Oľhu banskobystrická vysoká škola má skutočný záujem o kaštieľ Radvanských, ktorý by chceli zrekonštruovať aj pre vlastné potreby. „Na získanie, záchranu a oživenie kaštieľa teraz ale nemáme peniaze. Finančná kríza, v ktorej sme sa ocitli a dodnes nedovidíme na jej koniec, nám zrejme ešte na niekoľko rokov poriadne skomplikuje naše rozvojové a najmä stavebné akcie. Budeme sa usilovať hľadať vhodné zdroje, ako aj získať tento objekt od mesta do dlhodobého prenájmu. Rokujeme o týchto možnostiach,“ povedal rektor pre bystrické SME.

Ak by sa Akadémii umení podarilo získať financie na záchranu kaštieľa Radvanských, chceli by tu prezentovať svoje divadelné, hudobné, filmové a výtvarné aktivity. „Našou koncepciou je otvoriť kaštieľ širokej verejnosti a neuzatvoriť ho len pre úzky okruh záujemcov. Organizovali by sme tam rôzne výstavné aj koncertné, či iné spoločenské podujatia,“ dodal Oľha.

Renesančný kaštieľ Radvanských pochádza zo 16. storočia. V minulom storočí bol dlhé roky neobývaný a jeho zatiaľ posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1958. Majetkom mesta sa objekt stal v roku 1994.

V roku 2009 kaštieľ Radvanských od mesta získala do dlhodobého 99-ročného prenájmu Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) s podmienkou, že ak nezačne do dvoch rokov s rekonštrukciou a nepreinvestuje tu 1,6 milióna eur, tak sa objekt vráti mestu. Fakulta zdravotníctva SZU vypracovala projekt v hodnote 6 miliónov eur, podľa ktorého malo v rekonštruovanom kaštieli vzniknúť kultúrno-vedecké centrum s univerzitnou knižnicou a čitárňami, reprezentačnými priestormi univerzity a mesta. V bývalej koniarni mala byť zámocká reštaurácia, zrekonštruovať a skultúrniť sa mal i okolitý park.

Žiaľ SZU sa na prvý krát nepodarilo získať financie z európskych štrukturálnych fondov. Pri druhom pokuse zasa nebola vypísaná taká programová výzva, do ktorej by sa projekt rekonštrukcie kaštieľa dal prihlásiť. Preto sa SZU po dohode s mestom a v súlade s nájomnou zmluvou rozhodla kaštieľ Radvanských vrátiť mestu. Od 1.februára 2012 sa teda o kaštieľ stará opäť banskobystrická samospráva.

„Mrzí ma to, lebo sa nám podarilo presadiť dva projekty z eurofondov po 3 milióny eur na modernizáciu areálu Fakulty zdravotníctva SZU na Sládkovičovej ulici a rekonštrukciu bývalej kolkárne. Starali sme sa aj o kaštieľ Radvanských, ktorý sme chceli komplexne zrekonštruovať, žiaľ na tento náš projekt sme nenašli zdroje v európskych štrukturálnych fondoch,“ povedal pre náš portál prof. Svetozár Dluholucký, ktorý je dekanom Fakulty zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici.

Keď už nič iné, tak o rokmi zanedbaný kaštieľ, ktorý je pred zrakmi verejnosti skrytý za bujnou vegetáciou, sa aspoň dva roky starala SZU. Z areálu tejto kultúrnej pamiatky vyniesli tony odpadu, kosili sa dlho neudržiavané trávniky a odstraňovali poškodené alebo zničené časti storočných stromov. V objekte, ktorý je uzavretý, sa vykonal kompletný archeologický a pamiatkový prieskum.

Nebude to jednoduché ani pre Akadémiu umení. Každú snahu a aktivitu smerujúcu k záchrane kaštieľa Radvanských však treba oceniť a urobiť všetko preto, aby sa hľadali a využili všetky možnosti, ktoré existujú aj mimo hraníc Slovenska. Naši predkovia ani budúce generácie by nám nikdy nezabudli, keby sme túto krásnu národnú kultúrnu pamiatku po viac ako štyroch storočiach nechali navždy padnúť na kolená.

To by si mali uvedomiť aj pamiatkári či historici architektúry, ktorí tak radi aj v meste pod Urpínom zo dňa na deň vyhlasujú nové kultúrne pamiatky, o ktoré sa potom nemá kto starať. Nehovoriac o tých existujúcich, ktoré síce majú svojho pána, ale veľa z nich chátra a odchádza do nenávratna…