Pod záštitou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je každoročne 43. kalendárny týždeň v roku venovaný Európskemu dňu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Pre tento rok je hlavnou, ale aj aktuálnou témou Spolupráca pri prevencii rizík. Pri tejto príležitosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, organizuje pre záujemcov zo strany zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a širokej verejnosti v stredu 23.10.2013 v čase od 8:30 hod. do 14:30 hod. deň otvorených dverí. Zamestnanci odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie budú záujemcom poskytovať individuálne konzultácie a poradenstvo v problematike ochrany a podpory zdravia pri práci so zameraním najmä na hodnotenie zdravotných rizík, vypracovanie posudku o riziku, prevenciu rizík, objektivizáciu faktorov pracovného prostredia, kategorizáciu prác, zabezpečenie PZS a zdravotného dohľadu zamestnancov  a pod.

„Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je najväčším podujatím svojho druhu, zameraným na zvyšovanie informovanosti o aspektoch zdravia pri práci. Jeho cieľom je prispievať k zlepšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách Európy. Tento rok  pripadá na dni od 21. do 27. októbra a koordinuje  ho  Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA). S realizáciou podujatí a činností  pomáhajú  partneri agentúry v 28 členských štátoch EÚ i mimo nej vrátane všetkých RÚVZ v SR a ÚVZ  SR. Dvojročnú kampaň Zdravé pracoviská s názvom Spolupráca pri prevencii rizík začala EU-OSHA v roku 2012.  Poukazuje na význam dobrej komunikácie vedenia podniku so zamestnancami pri zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.“

uvádza hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu a vedúca Oddelenia zdravotných rizík, chemických a biologických faktorov a genetickej toxikológie RÚVZ B. Bystrica MUDr. Eleonóra Fabiánová.  

Dodáva, že je dôležité, aby sa zamestnanci a ich zástupcovia aktívne zapájali do aktivít na zlepšenie pracovných podmienok, lebo je známe, že vedenie samo osebe nestačí. V podnikoch s rozsiahlou participáciou zamestnancov, ktorá je kombinovaná s veľkou angažovanosťou riadiacich pracovníkov, je desaťkrát pravdepodobnejšie, že bude zavedená  efektívna politika v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

„Prínosy takéhoto prístupu sú obrovské. Medzi ne patria znížené náklady na podnikanie, zvýšená produktivita, menšia úrazovosť a menej poškodení zdravia z práce,  lepšia prevencia a kontrola rizík na pracovisku. Počas Európskeho týždňa budú teda činnosti zamerané na podnecovanie riadiacich pracovníkov, aby sa aktívne zasadzovali za znižovanie rizík, ako aj na stimulovanie zamestnancov, ich zástupcov a ďalších zainteresovaných strán, aby v záujme znižovania rizík spolupracovali s riadiacimi pracovníkmi“,

približuje praktický význam kampane MUDr.  Fabiánová.

Prečo  je potrebné venovať sa zdravotným rizikám pri práci?

Z poznatkov pracovníkov odborov preventívneho pracovného lekárstva  úradov verejného zdravotníctva  v SR  vyplýva, že úroveň starostlivosti  o ochrana zdravia zamestnancov  poukazuje na  celkovú  kultúru podniku. Pribúdajú podniky, kde sa venuje dostatočná  pozornosť ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci,  vyžaduje sa dôsledné dodržiavanie bezpečných pracovných  postupov a je zabezpečená   informovanosť zamestnancov o výskyte škodlivých faktorov pri práci.  Za pozitívum možno považovať vzostup spolupráce zamestnávateľov s tými  pracovnými zdravotnými službami, ktoré pre zamestnávateľov zabezpečovali odborný dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov z hľadiska ochrany ich zdravia. Povinnosťou všetkých zamestnávateľov je identifikovať  všetky potenciálne  nebezpečenstvá pri práci  a podľa miery vystavenia zamestnancov posúdiť zdravotné riziká. Orgán verejného zdravotníctva potom návrhy zhodnotí a tam, kde je to odôvodnené a  zamestnávateľom  sú doložené  potrebné garancie sa vyhlasujú rizikové práce.

Rizikové práce sú podľa platnej legislatívy  v SR tie  práce, pri ktorých je zvýšené riziko poškodenia zdravia zamestnancov pri práci. Vlani ich v SR vykonávalo 94 100 zamestnancov (z toho 21 150 žien). Trend poklesu výkonu rizikových prác je trvalo  klesajúci a oproti roku 1995 ide o pokles o 40  percent. Hlavnými rizikovými faktormi sú hluk  (vystavených mu je  až   76,6 percent  zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce) . Chemickými látkami bolo exponovaných 24 589 zamestnancov (26,1 percent), ionizujúcemu žiareniu 5 822 zamestnancov (6,2 percenta), vibráciám 4 774 zamestnancov (5,1 percenta), fyzickej záťaži 4 409 zamestnancov (4,7 percenta) a záťaži teplom a chladom 3 255 zamestnancov (3,5 percenta). Mnoho   zamestnancov je súčasne vystavených pôsobeniu  viacerých škodlivín s rôznou mierou  zdravotného rizika.

Miera vystavenia škodlivým faktorom práce sa následne môže prejaviť vo výskyte chorôb z povolania.  Mnohé z nich sú odrazom  minulých expozícií, našťastie sme svedkami postupného klesania vzniku chorôb z povolania. V roku 2012 prešetrili odborní pracovníci odborov a oddelení PPL RÚVZ v SR spolu 750 podozrení na chorobu z povolania.  Z uvedeného počtu bol preukázaný súvis s vykonávanou prácou v 408 prípadoch a postupne sa priznávajú choroby z povolania. Vlani bolo v SR hlásených 344 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. Podobne ako v minulých rokoch najväčší podiel na chorobách z povolania v roku  2012 má choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 168 hlásení, čo predstavuje 48,3 percent celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení. Na druhom mieste sa pri celkovom počte 49 hlásených prípadov  umiestnilo ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi  čo predstavuje 14,2 percenta z celkového počtu chorôb z povolania na Slovensku. Treťou najčastejšou chorobou z povolania, s celkovým počtom 37 hlásených prípadov je porucha sluchu z hluku.

„Nie všetky zmeny zdravotného  stavu  sú chorobou z povolania, ale určitou mierou súvisia s prácou. Podľa štatistických údajov v EÚ ( EUROSTAT, 2010; vyhodnotenie  za roky 1999-2007)  okolo 8,6 percenta osôb vo veku 15-64 rokov  má v priebehu roka  nejaký zdravotný problém, ktorý súvisí s  prácou. Predstavuje to približne 23 miliónov  pracujúcich. Z uvedeného počtu až 2,1 percento má dva a viac zdravotných problémov. Najčastejším  zdravotným problémom  súvisiacim s výkonom práce sú choroby pohybového aparátu (60 percent), nasledujú dôsledky stresu, depresie, úzkosti ( 14percent). Zdravotné problémy súvisiace s prácou sa stávajú početnejšími s pribúdajúcim vekom, ale potom sa ich výskyt vo vekovej skupine 55 -64 rokov  znižuje, čo  sa vysvetľuje najmä tým, že ľudia s horším zdravotným stavom skôr odchádzajú z pracovného  pomeru. Viac zdravotných problémov súvisiacich s prácou sa zisťuje u osôb s nižším vzdelaním, čo súvisí s vyšším vystavením  zdraviu škodlivým faktorom práce a s nižšou  mierou  uvedomenia si zdravotných rizík “

dodáva k téme MUDr. Fabiánová.