Do Európskeho parlamentu na Slovensku volíme 15 poslancov na päťročné funkčné obdobie. Predseda NR SR Peter Pellegrini stanovil termín tohtoročných eurovolieb na sobotu 8. júna 2024.

Eurovoľby

Lehota na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností je do 5. marca, lehota na utvorenie okresných volebných komisií a okrskových volebných komisií je určená do 9. apríla. Prvé zasadnutie sa musí uskutočniť do 26. apríla 2024.

Za poslanca Európskeho parlamentu môže byť volený občan Slovenska, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska, ale aj občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR.

Politické strany alebo koalície, ktoré sa chcú zúčastniť na voľbách, by mali doručiť svoje kandidátne listiny zapisovateľovi štátnej volebnej komisie najneskôr 90 dní pred dňom volieb. Vo voľbách musia získať aspoň päť percent hlasov, aby mohli byť ich zástupcovia zvolení do Európskeho parlamentu pomerným systémom. Hlasovanie zo zahraničia v eurovoľbách nie je možné.

Európsky parlament 

EP je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do EP boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.

Zákonodarný zbor EÚ – Európsky parlament má 705 poslancov z 27 členských krajín. Zloženie Európskeho parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy EP a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.

Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu.

Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická úloha Parlamentu v EÚ postupne rastie. Od 18. januára 2022  je predsedníčkou Európskeho parlamentu Roberta Metsolová z Malty.

Predseda NR SR Peter Pellegrini a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová

Legislatívna právomoc

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti.

Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

Rozpočtová právomoc

Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Európsky parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, ale poľnohospodárske výdavky môže len doplniť, pretože posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ.

Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

Poslanci Európskeho parlamentu

Kontrolná právomoc

EP dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Európsky parlament má kľúčovú úlohu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

Politické postavenie EP

Politická úloha Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rezolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ.

Európsky parlament v Štrasburgu

Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv.

Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

Európsky parlament v Bruseli

Politické skupiny Európskeho parlamentu po voľbách 2019

V Európskom parlamente sa poslanci nezoskupujú podľa národnosti, ale podľa politickej príslušnosti. V súčasnosti existuje 7 politických frakcií, ktoré sa viac-menej zhodujú s európskymi politickými stranami. Výnimkou sú napríklad frakcie Zelení/ESA, ktorá sa skladá z Európskej zelenej strany a Európskej slobodnej aliancie alebo Obnovme Európu (Aliancia liberálov a demokratov ze Európu+Európska demokratická strana).

EPP –  Európska ľudová strana (kresťanská demokracia)

S&D – Progresívna aliancia socialistov a demokratov (sociálna demokracia)

EKR – Európski konzervatívci a reformisti (konzervativizmus, jemný euroskepticizmus)

OE – Obnovme Európu (liberalizmus)

EZĽ/SZĽ – Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica (socializmus, komunizmus)

Zelení-ESA – Zelení-Európska slobodná aliancia (zelená politika)

ID – Identita a demokracia (krajná pravica, euroskepticizmus)