V eurovoľbách 2019 na Slovensku uspelo 6 strán, v EP budú mať väčšinu proeurópske strany

SPRÁVY
0 /

Na Slovensku sa v sobotu 25. mája 2019 konali voľby do Európskeho parlamentu. Volebné miestnosti boli podľa zákona otvorené od 7:00  do 22:00 hod.

Eurovoľby  2019: PS/Spolu pred Smerom a ĽSNS

V nedeľu v noci sme sa dozvedeli oficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku, v ktorom bude mať svojich zástupcov šesť strán: Progresívne Slovensko / Spolu, SMER-SD, Kotleba – ĽSNS, KDH, SaS a OĽaNO.

Eurovoľby dopadli nasledovne: PS / Spolu 20,07 %, SMER – SD 15,69 %, Kotleba – ĽSNS 12,04 %, KDH 9,67 %, SaS 9,6 %, OĽaNO 5,24 %.  Parlamentné strany SNS, Most – Híd a Sme rodina neprekročili päťpercentnú hranicu.

Zo 14 posleneckých mandátov koalícia PS / Spolu získala štyri mandáty, SMER – SD tri, Kotlebova  ĽSNS dva, KDH dva, SaS dva a OĽaNO jeden mandát (14. europoslanec, ktorý nastúpi až po brexite, je z KDH).

Podľa oficiálnych výsledkov volieb sa do Euróspkeho parlamentu dostali  títo novozvolení europoslanci:

Progresívne Slovensko / Spolu (4 mandáty): Michal Šimečka, Vladimír BilčíkMartin Hojsík, Michal Wiezik

SMER – SD (3): Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel

Kotleba – ĽSNS (2): Milan Uhrík, Miroslav Radačovský

KDH (2): Ivan Štefanec, Miriam Lexmann

SaS (2): Lucia Ďuriš Nicholsonová, Eugen Jurzyca

OĽaNO (1): Peter Pollák

Najviac prefernčných hlasov 89 472  získala Monika Beňová (SMER-SD). Volebná účasť na Slovensku v eurovoľbách dosiahla 22,74 percent, pričom pred piatimi rokmi prišlo k volebným urnám na eurovoľby iba 13 percent Slovákov a Sloveniek, najmenej v EÚ.

V Banskobystrickom kraji pri 21,87 – percentnej účasti získala najviac hlasov vládna strana SMER-SD 19,43 %, druhá skončila koalícia  PS / SPOLU s 18,05 % voličských hlasov a tretia Kotlebova ĽSNS  (15,51 %).

V meste Banská Bystrica pri 27,83 – percentnej účasti zvíťazila koalícia PS / SPOLU so ziskom  29,09 % hlasov pred stranou SMER-SD (16,13 %) a SaS (13,21 %).

„Pred sobotňajšími eurovoľbami sme sa mnohí obávali dvoch najväčších hrozieb – že Slovenky a Slováci opäť nebudú považovať hlasovanie za dôležité, bude veľmi nízka účasť a že priestor si vydobyjú najmä protieurópske sily s jasným plánom zničiť úspešný európsky projekt. Oficiálne výsledky ešte nepoznáme, no som veľmi rád, že už doterajšie informácie naznačujú, že tieto dve hrozby sa nenaplnili. Účasť síce nelámala rekordy, no voliť prišlo podstatne viac ľudí ako naposledy. A to považujem za úspech. Rovnako ma teší aj to, že dôveru voličov dostali predovšetkým proeurópske politické sily, ktorých hlavným cieľom je udržanie Slovenska v spoločnom európskom dome. Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste boli voliť a zvlášť tým, ktorí ste volili pre Európu,“

vyjadril sa k neoficiálnym výsledkom sobotňajších volieb do Európskeho parlamentu premiér Peter Pellegrini. 

„Dve jasne proeurópsky orientované strany vyhrali vo voľbách, to je dôležitý signál smerom do Európy,“

hodnotí neoficiálne výsledky eurovolieb eurokomisár Maroš Šefčovič.

Na oficiálne výsledky slovenských eurovolieb sme museli počkať do 23:00 hod., kedy skončili voľby v poslednej z krajín EÚ v Taliansku.

Zmena politických pomerov v EP nebude taká výrazná, ako sa čakalo

EPP s lídrom Manfredom Weberom by mala namiesto doterajších 221 kresiel získať 180, zatiaľ čo S & D s lídrom Fransom Timmermansom si zo 191 mandátov pohorší na 152. Európska strana ľudová (EPP) napriek strate zostala najsilnejšou európskou frakciou. S Pokrokovým spojenectvom socialistov a demokratov (S & D) prvýkrát nezískali väčšinu.

Aby proeurópske frakcie zastavili  nástup krajne pravicových strán, budú nútené obnoviť partnerstvo s Alianciou liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). S tou síce doposiaľ koalícia ľudovcov a socialistov spolupracovala, ale nebola na ich hlasoch závislá.

Liberálna frakcia totiž skončila v eurovoľbách na treťom mieste s odhadovanými 109 kreslami. Štvorlístok proeurópskych strán dopĺňajú európski Zelení, ktorí získali podľa posledných odhadov 64 kresiel a oproti posledným voľbám si výrazne polepšili.

Na druhej strane nedošlo k očakávanému radikálnemu obratu smerom k euroskeptickým a krajne pravicovým nacionalistickým stranám. Ich zástupcovia zasadnú do poslaneckých lavíc Európskeho parlamentu v historicky najväčšom počte, ale nepostačuje to na výraznejšiu zmenu pomerov.

Symbolom ich víťazstva bol určite úspech Marine Le Penovej a jej Národného združenia vo Francúzsku, ktorému sa podarilo poraziť koalíciu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Triumfoval aj Matteo Salvini v Taliansku a Nigel Farage vo Veľkej Británii, ktorého však môže dostať z EP brexit.

Bystričan Peter Pellegrini odvolil na Bakosske

Priebeh volieb v Banskej Bystrici i na celom Slovesnku je pokojný. Pokiaľ sme mali možnosť hovoriť s niektorými predsedami okrskových komisií v ZŠ Ďumbierska, učasť by mala byť vyššia ako pred piatimi rokmi. Optimistické odhady hovoria o čísle viac 20 percent.

My sme sa boli pozrieť na ZŠ Jána Bakossa, kde popoludní prišiel voliť slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý po vhodení volebného lístka do urny na krátkom brífingu novinárom povedal:

„Veľmi by som si želal, keby sme tentokrát neboli rekordérmi v tom negatívnom slova zmysle a dúfam, že na Slovensku nebudeme mať teraz najnižšiu volebnú účasť. Podľa vyjadrení členov volebnej komisie sa zdá, že sú milo prekvapení z toho, ako ľudia chodia voliť.“

Podľa premiéra budú dôležité volebné výsledky:

„Jedna vec je volebná účasť, druhá vec bude výsledok eurovolieb. Budúci týždeň ma čaká mimoriadny summit  v Bruseli, prvý po voľbách a všetci budeme v očakávaní, či sa proeurópskym silám v Európskom parlamente podarí udržať jasnú väčšinu. Dúfam, že tých extrémistických a nacionalistických prúdov tam nebude tak veľa, ale všetko ukážu až konečné výsledky volieb.“

Peter Pellegrini verí v dobrý výsledok volieb na Slovensku:

„Niekde sa už eurovoľby skončili, v niektorých krajinách dopadli dobre, ale oficiálne to budeme vedieť až v nedeľu po polnoci. Ja pevne verím, že na Slovensku zvíťazia proeurópske strany, ktoré budú pokračovať  v integračných snahách a celkovej reforme Únie, pretože tá pred nami stojí a neminie nás.“

Novinári sa dotkli aj Pellegriniho premiérskej cesty do Ruskej federácie začiatkom júna, k čomu uviedol:

„Bude to samozrejme oficiálna pracovná cesta. Som rád, že v tak krátkej dobe sme dostali termíny na stretnutie s predsedom ruskej vlády Dmitrijom Medvedevom a ruským prezidentom Vadimirom Putinom. Mali by sme riešiť plyn aj ropu, dodávku paliva pre naše atómové elektrárne, budeme hovoriť o ďalšom tranzite plynu vzhľadom na výstavbu Nordstream 2. To všetko sú pre nás kľúčové veci, takže to bude vážna návšteva, ktorá bude mať tento pracovný rozmer.“

Oficiálne výsledky eurovolieb na Slovensku budú známe až v nedeľu hodinu pred polnocou, keď sa odvolí aj v poslednej krajine EÚ, keďže v nedeľu sa volí ešte v 21 štátoch. Výsledky eurovolieb na Slovensku by mali byť spracované už v noci zo soboty na nedeľu, ale Štatistický úrad SR nebude zverejňovať predbežné výsledky.

Spôsob voľby

Volebná komisia po overení totožnosti vydá voličovi vo volebnej miestnosti  obálku a 31 hlasovacích lístkov. Každý hlasovací lístok patrí jednej strane, hnutiu alebo koalícií. Nájdete na nich aj mená jednotlivých kandidátov týchto politických subjektov, ktorí sú aj očíslovaní.

Spôsob voľby je podobný ako pri parlamentných voľbách Do obálky môžete vložiť len jeden hlasovací lístok. V tomto prípade však môžete ešte dať svoj preferenčný hlas maximálne dvom kandidátom na zvolenom hlasovacom lístku jednoduchým zakrúžkovaním poradového čísla pred menom.

Upravený hlasovací lístok vložíte do obálky a zalepíte. Potom už len vložíte obálku do označenej volebnej schránky.

Kto môže voliť

Občania SR s trvalým pobytom v SR. Občania iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území SR. Veková hranica je 18 rokov. Volič musí dovŕšiť stanovený vek najneskôr v deň konania volieb.

Voliť do Európskeho parlamentu v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte Európskej únie. Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

Kde môžete voliť

Vo volebnej miestnosti podľa trvalého bydliska. Ak budete voliť v inom volebnom okrsku, musíte mať voličský preukaz. Volič, ktorý požiadal pre voľby do Európskeho parlamentu o zápis do zoznamu voličov na Slovensku a zároveň aj v inom členskom štáte EÚ, sa dopúšťa priestupku a hrozí mu pokuta 100 eur.

Kto môže kandidovať za poslanca do Európskeho parlamentu 

Každý občan SR, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnako občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 21 rokov veku,nebol zbavený práva byť volený v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte Európskej únie. Prekážkou kandidatúry je výkon trestu odňatia slobody, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Aktuálne  pôsobí  v Európskom parlamente 751 poslancov aj s predsedom. Slovensko má 14 poslaneckých mandátov. Pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ schválili poslanci Európskeho parlamentu 13. júna 2018 zmenu počtu mandátov jednotlivých členských krajín.

Veľká Británia má 73 poslaneckých kresiel a po jej odchode by mal počet poslancov EP klesnúť zo 751 na 705. Rozdiel, ktorý tvorí 46 kresiel sa zmrazí pre prípadné budúce rozširovanie EÚ a zvyšných 27 kresiel sa prerozdelí medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by tak získalo jeden mandát naviac.

Nové obsadenie 751 kresiel v Európskom parlamente bude mať do nedele možnosť ovplyvniť okolo 418 miliónov oprávnených voličov zo všetkých 28 členských štátov EÚ.

Príhovor predsedu vlády SR Petra Pellegriniho pred eurovoľbami

Vážení spoluobčania, milí priatelia, už v sobotu sa otvoria volebné miestnosti pre voľby do Európskeho parlamentu. Slovensko pošle do Bruselu svojich zástupcov a my môžeme priamo našimi vlastnými hlasmi rozhodnúť, komu dáme dôveru reprezentovať našu vlasť v Európe.

Keď máme ísť voliť v parlamentných voľbách, mnohí rozumieme, prečo je to také dôležité. Chápeme, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodujú o zákonoch, ktoré bezprostredne ovplyvňujú náš život.

 Rozumieme aj voľbám našich primátorov, starostov či obecných poslancov. Aj v tomto prípade je nám jasné, že títo ľudia majú zásadný vplyv na naše najbližšie životné okolie – ulicu, námestie, chodníky či mestskú hromadnú dopravu.

Pri voľbách do Európskeho parlamentu však mám niekedy pocit, že si nie celkom uvedomujeme, aký veľký vplyv má na naše životy celoeurópska politika a jej konkrétne rozhodnutia. A možno sa ani po pätnástich rokoch necítime byť dostatočne autentickými Európanmi, aby sme voľby europoslancov vnímali predovšetkým ako našu vlastnú záležitosť, a nie službu akémusi vzdialenému Bruselu.

Trinásť či štrnásť europoslancov sa naozaj môže zdať byť málo na zásadné ovplyvnenie európskej politiky. Tým skôr, ak pochádzajú z rôznych strán a po voľbách sa zaradia do rôznych frakcií podľa svojej hodnotovej orientácie. Opäť si však pomôžem príkladom z komunálnych volieb.

 Aj tam neraz odovzdávame hlas poslancom za svoju mestskú časť a nemáme žiadne záruky, že sa im v zastupiteľstve podarí presadiť riešenia, potrebné priamo pre našu štvrť či ulicu. Ak si však zvolíme ľudí, ktorí sú schopní dohody, kompromisu a ktorí sú rešpektovanými osobnosťami, máme veľkú nádej, že nás budú zastupovať úspešne a presadia veci, ktoré od nich očakávame.

V sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu to bude rovnaké. Ak dáme dôveru osobnostiam, ktoré budú pre európskych politikov partnermi, budú reprezentovať hodnoty a politické priority kompatibilné s Európskou úniou a jej dlhodobým smerovaním, bude mať Slovensko v Európe takých zástupcov, ktorí mu môžu byť veľmi užitoční.

Možno si prínos Únie pre náš každodenný život niekedy neuvedomujeme. Únia sa svojimi prostriedkami výrazne podieľa na tom, aby sme čo najrýchlejšie dobiehali jej najvyspelejších členov. Počas mnohých výjazdových rokovaní vlády sa na vlastné oči každý mesiac presviedčam, koľko reálnych európskych peňazí prúdi do našich regiónov.

 Či už je to výstavba a rekonštrukcia ciest, nové čističky odpadových vôd, rekonštrukcia škôl a škôlok, podpora inovatívnych projektov či skrášľovanie a obnova našich námestí a parkov. Je to skutočná európska pomoc v hodnote mnohých miliárd eur, ktorá má korene v európskych hodnotách solidarity a je prítomná najmä v regiónoch, ktoré ju najviac potrebujú. Nebyť týchto prostriedkov, mnohé z týchto užitočných projektov by sme si z našich vlastných rozpočtov jednoducho nemohli dovoliť.

Uznávam, že pri dnešnom prekrikovaní sa mnohých politických strán na slovenskej i európskej politickej scéne môže mať niekedy človek problém uvedomiť si, ktoré sú tie skutočné európske hodnoty. A naopak, čo je len výstrelok dnešnej doby, bez hodnotového ukotvenia, spoliehajúci sa na skratky a populizmus.

 Korene európskej únie siahajú až ku koncu druhej svetovej vojny, kedy európske národy začali hľadať spôsob, ako zabrániť ďalšiemu strašnému krviprelievaniu na celom svete. Tu sa zrodil grandiózny mierový projekt, vďaka ktorému už 74 rokov nepoznáme hrôzy vojny. Jeho základy sú aj dnes úplne zrejmé: demokracia, solidarita, sociálna súdržnosť, rešpekt všetkých voči každému a rešpekt každého voči celému spoločenstvu.

Európanmi sme boli vždy. Posledných 15 rokov však máme česť i obrovskú príležitosť v podobe nášho členstva v najelitnejšom klube sveta. Neraz nadávame na jeho nepružnosť a pomalé rozhodovanie. Je to však daň za to, že Európska únia je stále zoskupením národných štátov, ktorým dáva dostatočný priestor na sebarealizáciu.

 Určite potrebujeme napraviť niektoré deformácie, ktoré sa nám časom v Únii udomácnili, napokon, tak ako v každom jej členskom štáte. No som presvedčený, že ak sa má nový Európsky parlament o takéto zmeny pokúsiť, musí byť v prvom rade vedený cieľom zachovania a rozvinutia európskej spolupráce. Nie je rozbitia a zničenia. To platí aj o slovenských zástupcoch, ktorých si v sobotu zvolíme.

Milí priatelia, všetci sme občanmi Slovenskej republiky, no všetci sme aj Európanmi. Nechajme v sobotu prehovoriť túto našu stránku. Zamyslime sa, kto bude najlepšie v Európe zastupovať skutočné národnoštátne záujmy našej vlasti a dajme mu svoju dôveru. Skúsme zvrátiť nezdravé prvenstvo, ktoré držíme v najnižšej účasti v eurovoľbách spomedzi všetkých krajín. Nestojme v kúte, poďme spolu rozhodnúť, Európa je náš spoločný domov a my doň patríme a chceme patriť aj naďalej.

Žijeme v búrlivých časoch, kedy sa rýchlo mení bezpečnostné a ekonomické prostredie okolo nás. Majme na pamäti, že len silná a jednotná Európska únia garantuje nášmu národu budúcnosť a perspektívu. Ak chceme naďalej zvyšovať našu životnú úroveň, dobiehať najvyspelejšie štáty a tešiť sa z prílevu nových zahraničných investícií, našou jedinou možnosťou a šancou je držať sa hodnôt i pravidiel, ktoré Európa uznáva.

Na európskom stole je množstvo tém, ktoré sa nás bezprostredne týkajú – či už ide napríklad o zavedenie európskej minimálnej mzdy a ďalšie silné sociálne vymoženosti, alebo boj proti dvojakej kvalite potravín, ale aj spoločné opatrenia na európskych hraniciach, ktoré účinne potlačia nelegálnu migráciu. Ak však chceme o týchto témach spolurozhodovať, musíme za týmto stolom sedieť. Ak za ním budeme sedieť odvážne a sebavedomo, posilnení pozitívnymi výsledkami vývoja na Slovensku, máme šancu aktívne sa spolupodieľať na budúcom osude Európy. 

Urobme prosím v sobotu všetko preto, aby toto naše miesto za európskym stolom bolo obsadené zodpovedne a aby naň naši partneri pozerali s úctou a rešpektom. Ďakujem Vám za pozornosť.