Opatrenia Vlády SR v kombinácii s rekordnou infláciou, zvyšovaním cien za energie, ako aj pozmeňujúcim návrhom k plánovanej novele zákona o dani z príjmov, ktorá zoberie samosprávam 784 miliónov eur na tzv. daňový bonus, sú pre mestá i obce neúnosné a likvidačné.

Nezmyselné politické rozhodnutia z dielne Ministerstva financií SR tak budú mať negatívne dopady na kvalitu poskytovaných verejných služieb, ktoré samosprávy zabezpečujú pre svojich obyvateľov. Aby ich bolo aj naďalej možné poskytovať, Banská Bystrica musí, podobne ako aj viaceré ďalšie mestá a obce na Slovensku, pristúpiť k zvýšeniu miestnych daní a poplatkov.

Zľava Igor Matovič a Eduard Heger

Samosprávy sú z rozhodnutí Vlády SR zúfalé. Vzhľadom na situáciu musia viaceré prijímať nepopulárne rozhodnutia, aby zabezpečili dostupnosť aspoň kľúčových služieb, na ktoré sú obyvatelia zvyknutí a odkázaní. Niektoré mestá a obce dokonca nie sú schopné zostaviť vyrovnaný rozpočet a vstúpia do rozpočtového provizória.

V prípade, že nepristúpia k zavedeniu rôznych opatrení, budú musieť zatvoriť športoviská, plavárne, zimné štadióny, škôlky, zariadenia sociálnych služieb, vypnúť verejné osvetlenie, stopnúť upratovanie mesta a ďalšie aktivity.

Richard Rybníček a Únia miest Slovenska

„Opatrenia z dielne ministra financií sú pre nás likvidačné. Tak, ako počas pandémie či utečeneckej krízy, aj teraz sa ukázalo, že štát nás neberie ako partnerov a odmieta s nami komunikovať. Hoci navrhovaný balíček a zavedenie daňového bonusu vyzerá ako populárne rozhodnutie pre občanov, všetky peniaze, ktoré z neho rodiny dostanú, zobral štát samosprávam. V prípade Banskej Bystrice ide o 4,7 milióna eur, ktoré nám budú v rozpočte chýbať. Od začiatku sme upozorňovali Vládu SR na to, že tieto financie od ľudí vyberieme naspäť, pretože nám viacerým neostáva nič iné, len navýšiť miestne dane, poplatky za komunálny odpad či škôlky. Výsledkom toho, že nás štát dlhodobo nepočúva je, že musíme robiť opatrenia, aby sme dokázali prežiť. Inú možnosť nemáme,“

hovorí primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.

Ján Nosko

Mestá a obce, ktoré sú členmi Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy SR či Asociácie komunálnych ekonómov SR postupujú jednotne a robia všetko preto, aby rodinný balíček v parlamente nebol prijatý. V opačnom prípade samosprávy skrachujú.

Preto sa všetci zapoja v utorok 29. novembra  2022 do hromadného štrajku pred budovou NR SR s cieľom opätovne apelovať na poslancov, aby nehlasovali za vládny návrh zákona o dani z príjmov so všetkými zmenami a doplnkami.

Poslanci NR SR

„Vplyvom všetkých vládnych opatrení nedokážu mestá a obce v aktuálnom období zostaviť rozpočet bez toho, aby neboli vykonané nepopulárne opatrenia na strane príjmov. Na to, aby sme dokázali pripraviť vyrovnaný rozpočet a zabezpečiť základné služby, budeme musieť pristúpiť k úprave miestnych daní a rôznych druhov poplatkov. K nepopulárnym rozhodnutiam dochádza aj na úrovni výdavkov. Na nasledujúce obdobie budeme zároveň musieť stopnúť všetky poskytované dotácie. Dotačná politika nášho mesta je naviazaná na príjmy z podielových daní, na ktoré siaha samosprávam štát. Za takýchto podmienok je neudržateľná. Absolútnou prioritou je zachovanie vitálnych funkcií mesta, ako je napríklad udržanie školstva a sociálnych služieb,“

objasňuje Zuzana Detková, poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.

Mestský úrad v Banskej Bystrici

Mesto pod Urpínom bolo v uplynulých rokoch úspešné v získavaní mimorozpočtových zdrojov, vďaka čomu sa podarilo zrealizovať mnoho investičných zámerov skvalitňujúcich život obyvateľov. Pre vládne opatrenia sa musia samosprávy vysporiadať aj s čerpaním eurofondov.

„Ak chceme čerpať eurofondy na rozvoj mesta, budeme musieť vybrať len niektoré priorizované projekty a zobrať si úver, pretože pri všetkých eurofondových investičných zámeroch sa vyžaduje finančná spoluúčasť mesta. Naše priority v rozvojových aktivitách tvoria energeticky úsporné investície, ako napríklad fotovoltika, zatepľovanie verejných budov či rekonštrukcia verejného osvetlenia. Tieto investície podmieňujú energetickú stabilitu mesta a sú ekonomicky návratné,“

dopĺňa Detková.

Banská Bystrica, tak ako aj mnohé ostatné samosprávy, je nútená vysporiadať sa aj s niekoľkomiliónovým investičným dlhom, ktorý sa čoraz častejšie prejavuje havarijnými stavmi.  Tie je nutné riešiť flexibilne, pričom vzhľadom na rozsah opráv a výšku potrebnej investície ich nie je možné financovať udržateľne z rezerv mesta.

Banská Bystrica

„Úver je jediná možnosť rozvoja a riešenia mnoho-miliónového investičného dlhu. Obmedzenia dlhovej brzdy spôsobenej vysokým zadlžením štátu obmedzujú aj samosprávy. V roku 2024 budeme musieť zachovať maximálny výdavkový limit rovnajúci sa výdavkom roku 2023. Uvedená povinnosť spolu s ďalšími zákonnými obmedzeniami znemožní investovať do projektovej prípravy či spolufinancovania. Bez nich nebude možné čerpať zdroje z EÚ, čo znamená koniec rozvoja samospráv,“

uzatvára primátor Nosko.

Rozhodnutie implementovať všetky nepopulárne opatrenia do návrhu rozpočtu na budúci rok s cieľom zabezpečiť základné služby vedenie mesta aktuálne prerokúva s poslancami jednotlivých komisií MsZ. Proces rokovaní bude trvať nasledujúce dva týždne. V prípade, že navrhované opatrenia nebudú schválené, mesto sa dostane do rozpočtového provizória, počas ktorého platia zákonné obmedzenia. Tie môžu spomaliť či dokonca vážne ohroziť ďalší rozvoj nášho mesta.