V sobotu 27.júla čaká mesto pod Urpínom „Cisárska vizitácia“. Pôjde o čiastočnú rekonštrukciu návštevy princa Leopolda v Banskej Bystrici z roku 1764.

Fakt, že Banská Bystrica, bola v minulosti známym baníckym mestom, je v širokej verejnosti pomerne známy. Ale málokto vie skutočne doceniť rozsah tohto významu.  Banské mestá v okolí Banskej Bystrice stáli za  ekonomickým, technickým a hospodárskym rozmachom monarchie, ich ťažba a výsledky prispeli k významným udalostiam v dejinách.

Popredný odborník na dejiny baníctva PhDr. Jozef Vozár, CSc. objavil v Rakúskej národnej knižnici  vo Viedni unikátny dokument o strednom Slovensku a tamojšom baníctve – „Denník princa Leopolda“ z cesty do stredoslovenských banských miest. Cestu uskutočnili synovia cisára Františka Lotrinského a jeho manželky cisárovnej  a uhorskej kráľovnej Márie Terézie – Jozef a Leopold dňoch 19.-31.júla 1764.

Počas tejto cesty si viedol Leopold denník, do ktorého si nakreslil aj skice a náčrtky najmä rozličných strojov, nástrojov a technického zariadenia. Tento denník, ako jediný doteraz známy dokument o Slovensku, od člena vládnuceho panovníckeho rodu, obsahuje mnohé zaujímavé údaje o Banskej Štiavnici, Kremnici, Banskej Bystrici aj o iných lokalitách stredného Slovenska. Mladý princ sa osobitne zaujímal o banskú techniku,  o pracovný proces, banské robotníctvo, mzdové a sociálne pomery baníkov. Denník princa Leopolda poskytuje cenný obraz o stredoslovenskom baníctve, jeho technickej vyspelosti a vysokej úrovni Slovenska na začiatku druhej polovice 18. storočia.

Zlatá kniha banícka hovorí: „V sobotu 28.júla sa princovia a ich sprievod odobrali do Banskej Bystrice. Tu ich privítali stoliční, komorskí a mestskí úradníci najprv pred mestskou bránou a potom pred slávobránou na námestí. Ubytovali ich v komorskom dvore. Odpoludnia navštívili hutu v Tajove, Novú hutu v Banskej Bystrici, uhliarstvo a hrable na zachytávanie dreva spravovaného po Hrone. Večer zapôsobila na členov panovníckeho dvora a ich sprievod výzdoba námestia, ktoré sa za odpoludnie premenilo na krásnu záhradu. Arcivojvoda Leopold si do denníka zapísal aj zaujímavé poznámky o slovenskom charaktere obyvateľstva Banskej Bystrice.“

Tento jedinečný dokument je pre banské mestá I celé Slovensko  dôkazom veľkoleposti osláv a významu Cisárskej vizitácie. Projekt má tri časti:

1. Banícky deň v okolí Barbakanu učený hlavne deťom
2. Cisársky sprievod – ceremoniál na námestí, stretnutie s baníckym  sprievodom
3.  Kvetinová slávnosť

Rekonštrukcia slávnostného prijatie princa Leopolda so sprievodom  v Banskej Bystrici aj s  kvetinovou slávnosťou nebude v celom rozsahu, ale v jasných fragmentoch. O kompletnú rekonštrukciu pôjde  na budúci rok počas 250. výročia Cisárskej vizitácie.

Obohatením celého podujatia budú rôzne “banícke” hry, prehliadka baníckych zborov a uniforiem. Nasledovať bude oslava s programom na pódiu, baníckymi šachtágmi a slávnosťou kvetov na námestí až do neskorých večerných hodín. Do Banskej Bystrice znovu zavítajú špičky slovenského baníctva a cisársky synovia so svojím sprievodom, aby sa stretli na veľkolepej slávnosti.