Odhalenie pamätnej tabule s reliéfom plukovníka Georgesa Barazera de Lannuriena, veliteľa oddielu dobrovoľných francúzskych bojovníkov proti fašizmu od akademického sochára Štefana Pelikána sa uskutoční 27. augusta 2010 o 16. hodine v kúpeľnom hoteli Palace.

Pamätná tabuľa venovaná plk. Georgesovi Barazerovi de Lannurienovi a jeho druhom, bude na priečelí sliačskeho kúpeľného hotela Palace naveky pripomínať hrdinstvo a obete francúzskych antifašistov, ktorí svoj zápas o slobodu Slovenska i slobodu svojej vlasti, vybojovali na našom území, najmä v oblasti Strečnianskej úžiny.

Na pamätnej tabuli z tmavobordového lešteného mramoru bude pripevnený päťdesiatcentimetrový reliéf G. Lannuriena, zhotovený z tepanej medi, ktorý sochár Štefan Pelikán venoval Mestu Sliač, Kúpeľom Sliač, ako aj ich návštevníkom, a nápis: „Na večnú slávu synom Francúzska. V kúpeľoch Sliač, kde v roku 1944 počas Slovenského národného povstania sídlila Vojenská poľná nemocnica, sa po zranení liečil plk. Georges Barazer de Lannurien (1915-1988), veliteľ oddielu dobrovoľných francúzskych bojovníkov proti fašizmu. V roku 2010 venuje Mesto Sliač a akademický sochár Štefan Pelikán.“

Podobná pamätná tabuľa s reliéfom veliteľa oddielu francúzskych dobrovoľníkov a s nápisom: „Plk. Georgesovi Barazerovi de Lannurienovi 1915 – 1988. Bojoval za slobodu francúzskeho i slovenského národa na čele oddielu dobrovoľných francúzskych bojovníkov na Slovensku“, zdobí od 25. augusta 1994 aj vstup do Základnej školy Hájik na Lannurienovej ulici v Žiline. V roku 1994 taký istý reliéf s francúzskou textovou mutáciou inštalovali za účasti jeho autora Štefana Pelikána aj na ulici G. Lannuriena v bretónskom prístave Roscoff, kde tento účastník odboja po vojne žil a je aj pochovaný.

Georges Barazer de Lannurien, veliteľ jednotky francúzskych vojakov a partizánov na Slovensku, bol v čase SNP kapitánom Francúzskej armády. In memoriam ho povýšili na plukovníka, v roku 1995 mu mesto Žilina udelilo najvyššie ocenenie – stal sa jeho čestným občanom.

Jednotka francúzskych vojakov a partizánov na Slovensku počas II. svetovej vojny vznikla na základe armádneho rozkazu, ktorý podpísal generál Charles de Gaulle v decembri 1944 v Moskve.
Časť Francúzov internovali v meste Balaton Boglár a na ďalších miestach v Maďarsku, odkiaľ po úteku zo zajateckých táborov prešli na naše územie. Niekoľkí Francúzi sa dostali na Slovensko pri úteku zo zajateckého dôstojníckeho tábora pri Gopfritzi na rakúskom území. Kpt. Georges Barazer de Lannurien a Michel Bourel de la Ronciére prešli na Slovensko z maďarských internačných táborov. Ďalšiu veľkú skupinu mladých Francúzov, z ktorých časť neskôr posilnila jednotku francúzskych dobrovoľníkov, nemeckí fašisti nasadili na nútené práce v zbrojovke v Dubnici nad Váhom.
Do Sklabine a Kantorskej doliny v Turci, kde sa začala formovať francúzska jednotka, sa zajatci dostali s pomocou príslušníkov slovenského odbojového hnutia. Prvých bojov sa Francúzi zúčastnili pri Vrútkach a v Strečnianskej tiesňave. Ďalšie bojové akcie podnikli pri Slovenskom Pravne, Janovej Lehote a na juhozápadnom fronte. Pred veľkým tlakom nemeckých fašistických vojsk ustúpili do hôr, kde sa rozptýlili do niekoľkých bojových skupín. Druhá etapa ozbrojeného odporu francúzskych dobrovoľníkov, medzi novembrom 1944 a januárom 1945, už mala charakter partizánskej vojny. Po ukončení svetového vojnového konfliktu sa mladí Francúzi vrátili do svojej vlasti v polovici roka 1945.
Na celom Slovensku položilo svoje životy na oltár Slobody dovedna 107 francúzskych antifašistov.

Generál Charles de Gaulle, hlavný veliteľ Oslobodených francúzskych síl v 2. svetovej vojne a neskorší prezident Francúzskej republiky, v rozhlasovom posolstve z Moskvy, v decembri 1944 povedal:
„Bojujúc ďaleko od svojej Matky vlasti, francúzska jednotka svojím bojovým zápalom, odvahou a morálkou, založenou na hlbokej cti, vzbudila obdiv bojových druhov – Rusov a Slovákov.“